Logicka rozprava o frazeoLogickych jednotkach

Predstavte si situaciu, ked mate z vykonu, ktoreho vysledok nepoznate, a od ktoreho zavisi buducnost niecoho ineho, nie najlepsi pocit. Pochybujete nad zmyslom dalsej snahy, lebo si nie ste isti, ci vobec budete mat moznost zurocit vase snazenie, kedze nepoznate vysledok toho, co podmienuje moznost postupit k finalnemu boju o vas vytuzeny ciel. Mate taku nijaku naladu, nemate chut pocuvat niecie keci zvlast, ked viete, ze za vami moze hocikto prist a trepnut: „nehadz flintu do zita, niekedy aj motyka vystreli.“ Je pravda, ze taky clovek sa vas snazi iba povzbudit a chce vam povedat, aby ste sa nadalej snazili, zostavali pripraveni, lebo moze sa stat, ze napriek vasemu nie najvacsie nadeje vzbudzujucemu pocitu, vdaka neocakavanemu prekonaniu prekazky predsalen by ste mohli dostat moznost priamo sa konfrontovat s finalnou vyzvou. Vy ale v danom okamihu velmi nemate chut nad niecim podobnym premyslat a teda ani naplno nevnimate, co vam ten konkretny hocikto vlastne hovori. A prave to je dovod, preco je tu tato nepochybne prinosna a uzitocna rozprava, ktora sa nad vyrokom zamysli za vas.
Zaujimava, pozoruhodna a mierne rozporuplna je totiz uvedena kombinacia pouzitych frazeologickych jednotiek. Pre lepsie pochopenie rozoberme si ich najprv samostatne:
„Nehadz flintu do zita.“
Inymi slovami, nechaj si svoju zbran, zostan ozbrojeny, pripraveny vystrelit. Nepriamo sa z vyroku dozvedame, ze niekto ma zbran a zaroven zito.
„Niekedy aj motyka vystreli.“
Teda niekedy mozes pouzit aj motyku ako strelnu zbran, nikde nie je napisane, ze ak sa s nou kope, nemohla by aj vystrelit. Veta tiez automaticky potvrdzuje pritomnost motyky v bezprostrednej blizkosti, s velkou pravdepodobnostou vo vlastnictve adresata rozoberanej jednotky, neskor sa dozvieme, preco.
Same o sebe tieto jednotky mozu posobit nekonfliktne, aj ked k slovu pacifisticky by som sa zase najma kvoli ich militantnemu obsahu neodvazoval. V nasom konkrentom pripade ale je znacne kontroverzna spojka, ktora dava do vztahu tieto 2 jednotky, spojka lebo. Zrekapitulujme si situaciu: vyrok nam hovori, ze nemame zahadzovat zbran. Preco? Lebo aj to, co sa nejavi ako strelna zbran, by sa nou mohlo stat. Cize sa nemame zbavovat zbrane, lebo aj z niecoho ineho by sa mohla stat podobna zbran. Znovu sa ale zamyslime nad vyrokom, logicky. Ak rada znie, nezbavuj sa zbrane, predpoklada sa, ze ju budeme potrebovat. Ak vsak z motyky sa ma rovnako stat zbran, aky ma zmysel drzat flintu? My by sme mali vlastne zostat po zuby ozbrojeni!!! Ocakava sa nebodaj velky napor nepriatelov? A ci velke mnozstvo bazantov? Obava akoby spocivala v tom, ze motyka je jednorazova zbran, ktorej pouzitie by mohlo vyziadat nasledovne pouzitie inej zbrane. Vystrel motyky, pochopitelne, pritiahne pozornost minimalne medii, z ktorych by sa ciel vystrelu mohol dozvediet o svojej pozicii a reagovat podrazdene, agresivne. Mohla by sa v tejto situacii tiez vyskytnut domnienka, podla ktorej motyku ma niekto iny a striela nou na nas, lenze mylnost takejto uvahy je dokazatelna vdaka faktu, ze vystrel z motyky je nasim zelanim, niecim, v co dufame. A nikto predsa nedufa v to, ze niekto po nom bude strielat. Motyka je teda nepochybne v rukach adresata vyroku, resp. v nasich. Lenze nezabudajme, ze v nasom pripade mame aj flintu!!! Totiz, ak ju nemame zahadzovat, znamena to, ze ju mame, nemozeme predsa zahodit nieco, co nemame. A nezahadzujeme ju, lebo aj motyka moze vystrelit. Nebolo by vsak lepsie strielat rovno z flinty? Preco vobec chceme zahadzovat flintu? Lebo neverime tomu, ze by motyka vystrelila? A preco by mala motyka strielat, aby sme strielali z flinty? Aby z nas opadla nervozita, ze tak ked uz s motykou som vystrelil, aj s flintou to pojde? Vysvetlenim by mohlo byt, ze na to, aby sme dostali zbrojny preukaz na flintu, potrebujeme najprv prejst testami, ktore pravdepodobne spocivaju v strelbe z motkyky. Myslim si vsak, ze ak by nebolo flint, strielajucich motyk, atomovych bomb, ci akychkolvek zbrani namierenych proti cloveku, bol by svet o nieco krajsi. Love and peace.

Uzimená a zahalená Miška v knižnici......

Koniec začiatka

No tak k tomuto nemusim davat žiadne komenty.

Ale Ten Autobus Frci

O atafe sa uz na tomto blogu cosi napisalo, no mam pocit, ze florentska hrmomadna doprava je nevycerpatelnou studnicou stimulov, z ktorej sa da kedykolvek a kolkokolvek-krat nacriet. Napady, ake ma ataf, ani netreba patentovat, lebo naozaj je kazdemu jasne, ze nikto iny by nieco podobne nevymyslel, su natolko jedinecne, a musim priznat, ze nie je jednoduche najst slova, ktore by adekvatne mohli popisat ich originalitu. Ale prejdem priamo k veci.
Jedneho dna fiorentini si povedali, ze okolo Duoma bude paradna pesia zona a rozhodli sa reorganizovat, pardon, redezorganizovat dopravu tak, aby mohli okolie svojho svetoznameho monumentu uzavriet pre chodcov. Sposob, akym sa to udialo, ma velku vypovednu hodnotu o sposobe uvazovania tunajsich obyvatelov: ludia nie su pripravovani na zmeny pred ich zavedenim, ale su o nich informovani po tom, co sami maju moznost sa o nich presvedcit v praxi. Plati predsa stare zname „raz vidiet je viac ako 1000-krat pocut“, ataf si teda pockal na den, ked uz bude moct nazorne ukazat ludom, ze autobusy nejazdia viac, ako predtym, a vtedy o zmenach zacal aj hovorit. Prve pondelkove rano s novym usporiadanim liniek bolo teda velmi zaujimave a oplatilo by sa v ten den robit nejeden vedecky vyskum: v meste by ste mohli napriklad zostavit antologiu prekvapenych a nechapavych pohladov (uznavam vsak, ze vymlete ksichty vo firenze nikdy neboli velkou raritou, a preto chcem upokojit zberatelov, ze na podobnu antologiu nikdy nie je neskoro), odvaznejsi vedci by mali prlilezitost zoznamit sa v niekotrych autobusoch s dilataciou casu. To, co predtym trvalo 20 minut po novom trva 40, a uvedomujete si, ze konecne tie extremne prakticke a cenovo nesmierne pristupne 70 minutove listky zacinaju mat opodstatnenie.
Ako amatersky sprievdoca by som sa opovazil vyjadrit nazor, ze by po tejto zmene mohlo byt prospesne aktualizovat turisticke knizocky, pricom rad by som prispel zopar navrhmi na uzitocne frazy, ktorym sa teraz vo firenze asi nevyhnete, tak prosim listen and repeat: O, ma un’ va più questo a San Marco? Oioi. Come fo‘? O, ma do‘ va questo? L’è hambiatho? Scusi, ma un‘ passa più il 23? L’ha perso le ruothe? A samozrejme uz legendarne: lei scedne? Ja osobne oblubujem tuto otazku najma vtedy, ked mi ju polozia pred konecnou. Je fakt opodstatnena, rad totiz na konecnej vysedavam v autobusoch cele hodiny, ak teda raz najdete na sedadle vajce, urcite som ho tam vysedel ja. Ale ceresnickou na torte je otazka, ktora nie je vtipna tak sama o sebe, ako je skor vtipne to, kto ju kladie. Minule, ked som isiel v autobuse, v istom momente sa vodic otocil k cestujucim a spytal sa: Scusate, dove devo andare, devo girare qua?.. Sranda, nie? Berme si zo situacie ponaucenie, konkretne z tejto nam mozu vyplyvat 2 veci. Jedna je matematicka a sice, ze v mnozine „cestujuci“ jej elementy „vodic“ a „pasazier“ su vo vztahu di equivalenza simmetrica, teda ak sa moze pytat pasazier vodica, moze sa pytat aj vodic pasaziera. No a dalsia velice prosta, ak hovno viete o novom usporiadani dopravy, nemajte obavy, nie ste jedini.

Cibulu mi daj

Krasne nase Slovensko. Krajina rozliehajuca sa na malom priestore, do ktoreho sa vsak zmesti neuveritelne vela hrdych patriotov, ktori bez problemov priamo z balkona verejne osviezia svojich kopatriotov istou telesnou tekutinou, a ktori si za to a este vselico ine zasluzia auta hodne sutaze, akou je mille miglia. Az nam pride luto, ze doma nemame podobnu akciu, ked jej nazov by sa aj sam naskytal, och, ako pompezne by znelo „promille miglia“. Kto by potom nemiloval stat, v ktorom sa udial taky ekonomicky zazrak, ze zvest o nom sa doniesla az do donovalskej jedalne, kde s napatim ocakavame, kedy sa cerveny robo-kecup konecne premenuje na fico-kecup, aby vsetci vedeli, iba a jedine komu zan vdacime. Povedzte, mohol by nasu vlast, nase hory, prirodu, kulturu, zvyky, tradicie ci umenie reprezentovat niekto lepsie? Napriek velkemu naskosku slovenskych vladnych predstavitelov prijali sme pri prilezitosti prezentacie krajin na fakulte, akej inej, nez lettere, tuto vyzvu.
Niecomu tak vyznamnemu samozrejme musela predchadzat dokladna priprava: junaci Marco a Tomas, po prestudovanej a prepracovnej noci, unaveni, ale odhodlani, uz za vcasneho rana sa pustili do krajania cibule. Nepoddajne noz sa zaryval do stiplavej zeleniny, nepoddajni junaci odolavali naporu slz, ved neodkladne zaciatok sa blizil. Nezmeskalo sa vsak nic, v spravnej hodine boli uz slovenski suhaji na mieste, aby ponukali ostatnym slovenske dobroty. Marco natieral chlebiky bryndzovou natierkou s cibulkou, nozik len tak svistal vzduchom, zrucnost jeho majitela bola pastvou pre oci asi ako chlebicky lahodkou pre talianske publikum. To neodolalo ani slovenskej trojkombinacii, chlebu s mastou, solou a cibulou, napokon, bolo cim zapijat. Profesionalny vycapnik Tomas ich mohol obcerstvit najsamtypickejsou slovenskou vodkou Roskowa, minimalne tak typickou, ako boli aj kolace z juznych a zapadnych hranic. No a flasa demanovky, ta mala obrovsky uspech, vypila sa priam sama. Popri tom, ako sa nadajali, o historii a politickej situacii profesionalne dalsi Tomas informoval tych zvedavcov, ktori chceli poznat viac, nez sa mohli dozvediet z mapy, vlajky, informacneho papiera a minci na stole. Aj ja som cakal pripraveny odpovedat na otazky tykajuce sa kultury.. taze zostalo to pri profesionalnom vyckavani. Myslim, ze sme sa v nemalej konkurencii nedali zahanbit, dokazom toho moze byt okrem ineho aj fakt, ze po case ste len tazko nasli cloveka, ktory by si nebol vedomy, ze na ten cibulovy dych mu nepomoze ani balik zuvaciek. Rozmyslam, ci povedat, ze sa dvorom niesla cibulova vona domova.. no, zostanme pri tom cibulova.
A pre uplnost podame este spravu o stankoch ostatnych krajin, v ktorych sme s Romanom urobili spionaz: Cesko, zemiakovy salat, ine im zjedli tak rychlo, ze sa nestihlo identifikovat, co vlastne mali. Madarsko, salama a tiez makovy kolac, zo severnych hranic pre zmenu v ich pripade. Polsko, domace zabijackove maso, vodka. Rumunsko, kolac a domaca palenka. Grecko, nepochybne nejake grecke speciality. Portugalsko, samy alkohol. Velka Britania, typicke britske tortillas, keksiky. Rusko, prekvapujuco vodka, kolace. Turecko, cous-cous, dalsie veci, ale radsej sa na nazor nepytajte Tomasa S. Francuzsko, palacinky a slana torta. Nemecko, nemecke pivo, he,to sa im nakupuje, ked tu maju lidl.
Ked to teda zhrnieme, mozeme povedat, ze na lettere bola vtedy celkom slusna varieta, a vidite, ani tak mala krajina, akou je Slovensko, sa medzi nimi nestratila. No darmo, sme svetovi.

Fukaci dance

A sme to tu mali zas: v cvokhause, ktoremu sa na verejnych miestach hovori biblioteca, nalozeni vo vlastnej stave (zlozenie stavy: knihy, pochybnosti, uvahy, vypocty, dilemy.. celkom bez konzervacnych latok. Energeticka hodnota: pocet kilojoulov, ktore sposobia pocit ekvivalentny tomu, aky mate, ked vas prejde parny valec). Mozem povedat za vacsinu z nas, asi za vsetkych, ze to boli naozaj stavnate dni, vdaka nim sme potom mohli niektori na skuskach servirovat omacky, ini tlacit kaleraby, volakto zozbieral urodu vziduvsiu (akoze vzidenu, ale takto to tak poeticky znie:) zo zrnka mudrosti zasiateho uz v predstihu, a teda si vychutnal plody.. az hriesne mi napada plody poznania, ziaden strach vsak, nikto hadam o miesto v raji neprisiel. Clovek by si myslel, ze v takom studijnom priestore sa nic zvlastne diat nebude, ale sme sa mohli zase raz presvedcit o opaku.
V miestnosti, kde sedavame ako take sedano, su 2 polyfunkcne teplotu regulujuce zariadenia. Cez zimu spominane zariadenia zvykneme volat ohrievacmi, lebo sa tvaria, ze zohrievaju vzduch naokolo, ak by sa im to nebodaj nedarilo, nevadi, lebo sa im dari vytvarat takyto obraz o sebe, ovplyvnuju verejnu mienku, preto ich kazdy berie ako radiator. So zmenou rocnych obdobi ale prezliekaju kabat aj nase oportunisticke ohrievace a razom sa pasuju za klimatizaciu, aby vzduch ochladzovali. Do funkcie ich vymenuva casto niektory z obyvtelov miestnosti, ktory plny odhodlania v danom momente zoberie zodpovednost do svojich ruk a viac ci menej vedome navoli teplotu. Svoje prestrojenia teda zariadenia menia ako farbu chameleoni, no v 1 veci su vytrvale, konstantne: ked ich zapnete, nech uz je to v lete ci zime, fukaju..
Priznam sa, ze ak by som nebol vtedy byval tam sedel, asi by som sa teraz domnieval, ze tema o fukacoch a ich vyuziti je predoslymi vetami viacmenej vycerpana. Lenze to by som opomenul 1 vyznamny fakt: da sa pri nich tancovat. Tak si to predstavte, sedite si nad knihou, do miestnosti vojdu 2 osoby. Pridu k fukacovi a zacnu nad nim tancovat, tancuju zosynchronizovane, ich choreografia posobi dokonca ako nacvicena. Ked dotancuju, sadnu si nad knihy a ucia sa.. Ak si myslite, ze mi sibe, mam na to svedkov, ak si myslite, ze je to nejaka metafora, mylite sa, v tychto slovach nemusite hladat ziaden skryty zmysel. Je to suchy opis. A ked sa pytate, co si o tom myslim ja, odpovedam: vyplyva z toho jedine, ze fantazii sa medze nekladu. Ked ohrievac, preco by mal nevyhnutne len zohrievat, ked tancovat, preco nevyhnutne len na diskoteke? :D

Ako Zuza s Marcom balon ratovali...

Kde bolo tam bolo, za siedmimi horami a siedmimi dolinami, daleko za Tatrami a srdci Padskej niziny kde sa piesok lial, voda sypala a strajkovalo sa dnom aj nocou...proste v carovnom Taliansku bol raz baca Marco na pochodzke po salasi s honelcinkou Zuzanou. Bol krasny slnecny den, Zuzana bola cela napichana s toho ze na druhy den sa chystala na pobyt v domovskom salasi na dalekom vychode Jugoslovacchie. Akotak chodili a ovecky kontrolovali nasli tyto dvaja huncuti opustene zacarovane namestie - Santa Cruz - tu akoby zastal cas, isto ho zacaroval nestarnuci ujo Silvio, pretoze vsetko bolo ako zamrznute: namestie plne bordelu, vsade zastavocky, trasparenty, balony, velko plosne obrazovky, chybali iba demonstranti. Kedze v posledom case boli v Silviovom kralovstve vasnive demonstracie na dennom programe, nebolo to nic zvlastne...no ale kde sa podeli ludia. Kedze jedini pritomni boli privrzenci zltej rasy 'kurvisikmooke japonske' padlo podozrenie ze ostatnych zakliali predsa len oni a nie ujo Silvo. Preto sa Marco a Zuzana rozhodli vsetko napravit a poslat signal do sveta: stiahli velky teplovzdusny balon zltej farby (podobnost s 'kurvamisikmookymi' cisto nahodna) a chceli tam napisat varovanie, balon vsak zazvdoroval, unikol spod Zuzinych ruk a odtrhol sa...letel do vysin, ponad veze, vezicky, kupoli a kupolky Florencie...nahle sme vsak na sebe citili tisicku pohladov okolostojacich a tak sme sa pokusili o bezhlavy utek, smerom na nas salas. Ci uz balon doletel k nasim spasitelom alebo sa rozcapil na okno nejakeho lietadla co zufalo pristavalo na Peretole a sposobil tak havariu (dufajme ze nie) sa nevie...iste je ze zivot sa na namestie Santa Cruz vratil...a to v predvianocnej forme...

PS: podobost s osobami a miestami v reali cisto nahodla, ale cielena!!

Brutal ekosystem

Tak len tak pre zaujimavost. Toto je ten brutalny ekosystem co bol odstraneny Pavlinou z nasej hornej kupelky. Priroda to je chram.

Keď neviete čo robiť v nedeľu popoludní...

Čaute všetci. No už dlhšiu dobu som sa tu neukázal, ale vidím že v posledných dňoch sem pribudajú veľmi zaujímavé články, tak hneď som musel zdokumentovať jedno neobyčajné neľňajšie popoludnie. S Pavlínou sme sa dali do upratovania aj napriek tomu, že bola nedeľa. Ale počas toho upratovania došlo k jednému významnému okamihu, keď Pavlína odstránila z našej hornej kúpeľni bambusový výhonok, ktorý už bol asi dva roky neživý a s ním aj drevené zaprášené konáriky, ktoré už neslúžili ani na ozdobu.Takže som sa rozlúčil s týmto prekrásnym bujným kúpeľňovým ekosystémom a vybrali sme sa dole do kuchyne variť. Po otvorení našej chladničny a po podrobnom preskúmaní prázdnych poličiek sme zistili, že na obed ( mimochodom bolo už 16:00 ) bude takzvané ČDD ( Čo dúm dá ). Ale nakoniec sme zo zeleninovej polievky spravili brutálne hustú polievku. Pomaly sa to u nás začalo plniť a prvá prišla Miška za ňou Zuza. Nalialo sa vino, nabrali sme si ČDD a o klasicke popoludnie bolo postarané. A zabudol som na gaštany od Mišky, ktoré boli famózne a taktiež na Gambrinusa z Českej Republiky, ktorého mi doniesla Iva. Ešteže som si na ne spomenul, lebo v opačnom prípade neviem akoby to dopadlo. No ale poďme pekne po poriadku. Pišem vlastne preto, lebo Zuza len tak od nudy vymyslela novú nedeľnú hru: VYBER SI SVOJ HIT. V podstate to nie je hra, ale len taka zábavka pre neučiacich sa a pre nepracujúcich. Každému boli pridelené tri papieriky, na ktoré každý partecipante uviedol názov interpreta, skupiny, rozprávky atď., ktoré chcel vidieť na youtube. Papieriky sa pokrčili a vhodili sme ich všetci do žrebovacieho osudia. Následne každý vyžreboval a už sme pozerali. Neveril som, že sa tak pritom zabavíme. Tak len pre príklad, teraz uvediem zoznam vecí, ktoré sme si vybrali. Tak bavte sa:

Miška si vybrala nasledovné veci:
-Pavol Habera ( to s tým slnkom) respektívne Je to vo hviezdach, kde Palino vyzeral fakt skvele.
-Rozprávku Pa a Pi ( o vodnej šťuke ). Samozrejme Pavlína, Miška a Zuza sa nezdržali a krásne ťahali výšky na znelku tejto kultovej rozprávky
-Barbara Haščáková super star a to pieseň Stál tam on

Pavlína si vybrala:
-Barbara Haščáková alebo Mandarínka Darinka
-J.Lehotský a piešeň to bola Mená lodí stratených nevráti sa žiadna z nich
-Relácia S.O.S presnejšie Zajac- ja som to vedel

Zuzin výber je tu:
-Rozprávka Maťko a Kubko ( musím poznamenať, že pekný výber a rozprávka nás všetkých uniesla )
-Karpina a progresívny videoklip o doktorovi Ficovi
-Bob a Bobek s českým dabingom

No a nakoniec uverejňujem môj extra výber:
-Pavol Habera a pieseň je to vo hviezdach. Zhodli sme sa s Miškou. Fakt vymakany videoklip.
-Michaela Paštéková z Petržalského Ghetta s piesňou Sprejer Frajer, ktorou sa istotne inšpiroval aj rytmus z Kontrafaktu
-MC Erik a Barbara z nadštandarnou výslovnosťou angličtiny. Zvolil som svetoznámu pieseň U can t STOP

Takže som zvedavý, že aký výber bude nasledovnú nedeľu. A to už príde aj Katarína, ktorá istotne bude ľutovať, že bola práve doma na Slovensku a nemohla sa zúčastniť na premiére našej novej zábavky.
Takže ľudia
do SKAKAVENIA SA a majte sa dobre.

Camerata dè Bardi

Existoval vo firenze taky okruh ucencov, vedcov, umelcov, co obcas sa zisli, aby spolu podebatili, povedali si, ze ako idu veci, ake je pocasie, kedy je najblizsi strajk atafu.. podla mna popri inych temach aj tak neopomenuli a nepreskocili chlapske reci o zenach, o chlaste, o sporte, aby pri tom tuhom uvazovani prisli tiez na ine myslienky. Nazvani su podla 1 ucastnika takych debat, conteho Bardiho, stary dobry Bardi.. No ale boli tam aj dalsi: Rinuccini, co pisal libretto, Caccini, Peri, hudobni skladatelia, a aj Vincenzo Galilei, Galileov otec. A si povedali, ze bistu v antike boli neuveritelne dobre Venuse a ine bohyne, ved len pozrite na tie sochy (no co, vtedy este nebol playboy, museli hladat inde:), a ze k tomu sa treba vratit. Reku spravia divadlo cele zhudobnene, lebo predsa aj v greckych divadlach boli dityramby (akoze songy), tak nech to ma stavu, aj oni to cele zhudobnia, ale na druhej strane aby bolo rozumiet tomu, co sa spieva, tak tam bude iba 1 melodia. I tak bolo, vznikla opera, bolo to presne v roku 1600. Ale preco to pisem.
Na donovaloch som si minule vykracoval, a som si vsimol vtipnu vec. Su tu v roku 2008 rozmiestnene budky, cervene; neviem ci je to po skusenosti z festy, ked funkciu tychto budiek splnala D5, pri ktorej zacinam len teraz chapat, ze vtedy si comunisti znackovali teritorium, a teraz si absolutne legitimne narokuju pravo ho obyvat. Na spominanych cervenych budkach je cervene srdiecko dole hlavou.. ani nie hlavou, totiz je to tucna symbolika: ked si clovek sadne, tak pri pohlade zozadu (ked si odmyslite nohy, aj tak ked sedi ich nevnimate) by silueta mohla pripominat tvar srdca, len teda dole zad.. ehm, obratene som mal na mysli. Vsak to nie je vsetko. Je tam dalej napis "BARDI", co my uz vieme, ze bolo miesto reflexii, uvah, rozjimani.. skutocne priliehave. Cely ten napis, presne ako v renesancii, je plny symbolov, tolka sofistikovanost.
A ako slusne tento clanok zacinal, ze?

Jaka to ekonomicka kriza???

Ahojte vsetci spoluobyvatelia salasa. Mam pre vas takyto kratky prispevok, uz z pozicie doktorky Ekonomie, som si dovolila trosku zkomentovat situaciu tu v nasej novej-docasnej domovine Taliansku:
Posledne dni travim doma s mojim kamaratom PC a kamaratkou zelvou...vela nenakecame ale je nam spolu dobre. Kvasim doma nie preto ze vonku prsi ale preto ze nemam pracu, skolu, nejake scopo della giornata. Tak mam krasne zazitky z TV a z uradu prace:
cujte: takze minister italie povedal ze nevie o com je vsetok tento sum, ved aj tak talianom ziadna recesia nehrozi (asi preto ze su tak hlboko pod nulou ze horsie to uz nemoze byt) a ze svetova kriza ide siiiiiiiiroko okolo nich-nas, proste apeninam sa vyhne...fakt to akoze vazne bez srandy, nebojte sa nicoho, bude este ako nikdy predtym !!
Teraz su okrem toho aj volby v USA, cely svet to sleduje ale Italy nie...oni su predsa uplne mimo... je tu strajk redaktorov a tym padom sa vysledky dozvieme az o 2-3dni, ak vobec, sak co nas po nejakych USA.
Co sa tyka nasich mladych... nemusia sa obavat o svoju buducnost, lebo sak praca sa tu hlada lahko, je kopec ponuk, staci mat dobre vzdelanie, prax min,15rokov, vek min 45, chut a nasadenie pracovat ako stazista ale iba prvy rok dva, a potom vam zarucia kontrakt na 3mes. sak netreba prehanat, co sa uz mozete za rok staze naucit, treba dat sancu aj inym a nie byt sebci. Ak budete mat stastie dokonca skoncite aj skolu lebo jej existencia je dost v krize, ale to len naoko... ved sme vsetci videli ze aj Alitalia mala krizu a ju zachranil ujo Berlusca... vsadil kapital a bolo... ako vraveli sami piloti...lepsie byt v krachu ako privatizovani Nemcani. Ibaze ujo zobral ten kapital z verejnych fondov (skolsky, dochodkovi..ale o tom radsej ticho).
Takze ako vidite zijeme v krajine zazrakov a tak som sa rozhodla spolu s ujom Maxim (nas konzul) rozbehnut tuto novu firmu:

Nazov: Oltre and Beyond!
prezident: Maxi (kto iny)
sekretarka..ja - som tu najstarsia, mam dve skoly tak ticho ostatni
kulturny referet- miso - kto iny vie vsetko o vsetkom tak ako on??
kostimerka- kaca- to ked pojdeme do TV aby sme boli seriozny
uctovnictvo- marco - neboj nic zvladnes to ujo Maxi ta podrzi ak budu nejake uniky financne
responsabile del settore medico - misa - no comment
tomas... no on neviem... prinajhorsom by bol upratovacka...alebo pockaj to by mohol byt david...
no tomas neviem presne jaky ma smer studuje tak nech sa ozve nasej kancelari a my uz nejake miestocko najdeme!! Zatial je zodpovedny za spolocenske akcie (tance a tak!!)
samozrejme chyba iva ta by bola zahranicka korespondentka
a vy novy :tipo pavlina a tomas 2 nuz co... ste tu kratko este nepoznate pomery tak sorry...prinajhorsom mozete ist na konkurt o upratovacku, ved tam je len david zatial!!
Otvarame 13dec, tak sa hlaste prosim do sluzby!!

Moda donovaly, jesen-zima

Za nasu poziciu na donovalskom internate okrem volneho internetu som vdacny aj kvoli dalsej veci: nachadzame sa oproti biblioteca, a nielenze mozeme sledovat ludi, ktori v nej travia svoj obed a cas, ale nasmu oku neunikne ani student, studentka ci studujuce individum 3. druhu iduci na prednasku alebo do baru. Bolo mi povedane, ze som na spravnej ceste stat sa uchylnym cumilom, kedze sa pozorovaniu nevyhybam, no ale ja za to nemozem, ze sme na mieste, kde su prave taketo uchylky zivene. Snazim sa spojit tiez prijemne s uzitocnym, preto na zaklade udajov ziskanych pri pozorovani vyvodzujem iste hypotezy, s ktorymi sa v mene spolocneho blaha (to mam od komunistov z fakulty) samozrejme chcem podelit. Eccole qua:

Zaujimave je, ze ludia, akoby tusiac, ze ich niekto hodnoti, sa tu na donovaloch obliekaju velmi fashion. Alebo teda vacsina z nich. Saka, kosele, kravaty, topanky na opatkoch-ziadne tacchino, bluzky, vsetko samozrejme znackove, su na dennom poriadku. Pravda, ked je prilezitost, treba sa predviest. Ale to nie je vsetko. Niekedy rano mavam naivnu predstavu, ze mozem pocasie a teplotu vonku odhadnut podla oblecenia ludi pod nasimi oknami. Lenze, dalsim pozoruhodnym faktom je, ze v tom istom pocasi je mozne vidiet ludi oblecenych na roznych urovniach vyhrievania, teda rozne teplo oblecenych. Najprv som take nieco pripisoval skutocnosti, ze kazdy vnima chlad ci teplo inak, niekomu prebehnu zimomravky uz pri vysloveni slova „september“, iny sa zase vyzlieka, ked zapocuje „chladnicka“. Potom som tuto moju domnienku mierne korigoval: predstavte si, ze si ako fashion fiorentina/o kupite novy kabat. Co mate chut spravit? Ukazat ho inym, nekupovali ste si ho predsa kvoli sebe, alebo teda kupovali, ale preto, aby vas vdaka nemu ini uznavali, cize bez tych inych to nie je to prave orechove. Bolo by vam potom samozrejme luto, keby vas novy kabat visel v skrini, a museli ste ho vytiahnut az v case, ked by uz nebol nuovissimo, ako ordinamento na lettere, ale iba nuovo. Aby ste sa teda vyhli podobnemu faux pas, zvolite mensie zlo a date si kabat na seba aj ked viete, ze by stupen vyhrievania nemusel korespondovat s pocasim. A to iste by sa dalo povedat aj o letnych veciach, ktorych ceny s prichadzajucou jesenou klesaju s teplotami, no nekupte to.

Z toho vsetkeho mi vyplyva, ze sice nemozem s istotou vediet, ake je vonku pocasie, mozem si vsak vytvorit obraz o sortimente v obchodoch, ale aj o pohybe cien oblecenia, o vypredajoch, ci naopak drahych kuskoch, co by nemali zostat visiet v skrini. Hmm, taze takto to robia ti ekonomovia..