Novinka na blogu

Objavil som tu slideshow tak som jednu nainštaloval. Kochajte sa fotkami zo salašu.

Blek... blek... BLEKOTA!!

Tak se na to vys......... vykaslu!!!!!!!! Jsem mela napsany dlouhyyyyy predlouhyyyyyy prispevek o kom jinem nez o Blekotovi, chtela jsem pridat uz jen video, a vtom se mi to vsechno pos.... pokazilo, zastavilo..... a vyplo!!! Vymazalo!!!! NO, tak napisu novy, ale zajiste uz nebude tak ohrome vtipny, jako ten predesly, vite?..... No, jednoduse, konecne se dostavam k tomu, abych na svet uvedla nasi oblibenou postavu z menzy na Kohoutove - Blekotu!!!Mrzi me jen, ze muj tri roky stary Samsung neni dostatecne technicky zdatny na to, aby detailne zachytil Bekotovu chloubu jeho jiz tak "zajimaveho" obliceje- jeho kozi superdlouhou bradku, z ktere pri kazdem i sebemensim pohybu litaji na vsechny strany zbytky jidla.... Aha! Tim zjistujeme funkci blekotovy bradky- zachycuje zbytky nepozrene potravy, ktera nedopatrenim upadla z Blekotovych ust.....jako nparikald spagety-cele, spezzatino, crostini di pane, mandarinky a podobne. No, ani mikrofon neni dost silny na to, aby zachytil Blekotuv velice sympaticky ton hlasu - meceni.... pro ty co nevi, proste meci jako kozel, a jeho meceni se rozleha po celem prostoru menzy. Velice prijemne, kor u jidla.... Nebudu se uz rozepisovat o jeho prehezke pritelkini Zblitce, ta je totiz kapitola sama o sobe. Timto vyzivam vsechny ostatni, kteri by si chteli zahrat na tajne kameramany - tak jako jsem to udelala ja, a nataceli nase hrdiny z menzy, kterymi jsou napr, Helma, Calci, jiz zminovana Zblitka, Sopel, Liska a podobne exemplare!!

Lietajúci škrečok

Tak pozrite si toto.Šupa ako hovado.

Hopsa hejsa na Donovaly...

Tak a nastal ten den ktoreho sme sa obavali.... teda aspon ja s Markom.... 23 januar 2008. Aj napriek mojej averzi voci Donovalom - stale sa tam krizia kamioni a su zapchy z toho potom- musela som sa vydat tym smerom. Dozrel cas a po dlhyyyyyyych 7 mesiacoch som sa na to prekliate miesto musela vratit. No nesla som sama. Zvolila som si vetrom oslahaneho horskeho vodc(k)u Markusa. Zobudili sme sa uz sa svitania ...anzi este ani nesvitalo a aj vtake este spali..proste o 7.00 rano. Stretli sme sa v zakladnom tabore - piazza dell'Unita - take sugestivne miesto a vyrazili sme. Po strasti plnej ceste cez rozne horske priesmyky, a cantiere di tramvie sme dorazili na Donovali. Tie sa uz pomali preberali k zivotu. Prvi prieskumnici uz boli v bare, ostatni sa este ostichali nosy vystrcit z teplych izieb. Ako prvu aktivitu sme si zvolili uplne netradicne aktivnu navstevu jednej takej 'lahsej' skusky...ze statistika... proste to len tak aby sme zabili 2 hodky poranu. Potom co sme vypotili asi 10l a nachytali asi 3-4 zaludocne vredy (media aritmetica) sme sa rozhodli ze navstivime miestnu psychiatricku lliecebnu( rozumej cvokhaus)...no proste kniznicu. Po chrbte mi prebehol mraz lebo som si spomenula na tie momenty prezite v tomto ustave za posledne 4 roky....brrrr...urobili sme co bolo treba a rychlo sme unikali...pred okolostudujicimi ...alebo pred samymi sebou....no to uz je jedno. Dalsi tabor nasej vypravy bol prieskum ubytovacich kapacit. Miestni obyvatelia nam velkoryso poskytli prilezitost nazriet do ich obydli, no to sme vsak museli najprv absolvovat dokladnu kontrolu pri vstupe do rezervacie. Potom sme sa spolu s miestnymi zucastnili obedoveho ritualu...pre nas cudzincov nieco neuveritelne... aj ked po 2 tyzdennom studiu statistiky by som mala byt zbehla v kombinatorike neuspela som ...ani ja ani vodc(k)a Markus. Pocet moznych kombinacii medzi jedlami na Donovaloch je pre nas Kohutiakov natolko komplikovany ze sme nakoniec skoncili s niecim co sa az veeeeeeelmi podobalo na nam neprijatelnu Brand lineu... Po rane plnom novych zazitkov a stresujucich momentov sme sa horskym povozom c.57 presunuli do nam znamych koncim a zhodnotili sme ze sa na Donovaly tak skoro nevratime....

PS: urcita nezrozumitelnost tohto textu je vyplodom poslednych tyzdnov stravenych mimo civilizacie alebo jemnou teplotu sposobenou celkovym vystavenim organizmu.... fatte voi!!

Dôkazové materiály - Učíme sa !!!

Tu som vylovil ďaľšie dôkazy o tom, že sa učíme a nerobíme len blbosti.Nachádzame sa v študovni v Mišovej Bobliotéke. Pozeráte sa na usilovných študentov.

Ako sa učíme v cvokhause (necenzúrované)

Čaute blogisti z Firenze. Pred pár mesiacmi som si všimol na tejto stránke, že tu môžeme pridávať aj videá. Z toho dôvodu, že som mal pred pár mesiacmi namiesto mobilného telefónu vysielačku a že som tam nemal až také vymakané funkcie na robenie videí, tak som sa rozhodol uverejniť prvé video až teraz. Videjko zachytáva všedný deň v cvokhause, ale tentokrát sme neboli v dolných komnatách s ostatnými študujúcimi, ale prešli sme na druhý level a to hneď na druhé poschodie cvokhausu. Tam sme sa mohli aj troška porozprávať, keď sme chceli. Na tomto mieste sme sa učili doooooosť dlho. Miška drtila (teda opisovala vlastnými slovami laboratorio di chimica), ja so Zuzou sme nasávali do hlavy už druhý týždeň vysratú štatistiku a Michal študoval, ani neviem presne čo, lebo neviem či nerobil náhodou duálny systém a teraz presne neviem. Zuza sa objavila v knižnici po siedmych mesiacoch, takže je to dost vzácny okamih ( význam tohto slovíčka sa naučila len nedávno ) a to učenie jej išlo veľmi dobre, ale aj spolu s nadávkami. Vrajže som ju tým nakazil ja, ale nedávno mi niekto povedal, že spolu s nadávkami sa zvyšuje aj produktivita práce. Neviem, čo je na tom pravdy. He. Miška tá mala zase iné problémy. Už ju nebavilo prepisovať veci z knižky do zošita a k tomu sa sťažovala na ich školský systém. Michal ten bravúrne čítal stránku za stránkou a prechádzal slovo za slovom a list za listom ( ozaj, Michal diky za podporu pri matike - pomohol si mi. Ale o matike by sa dal spraviť zvlášť blog.). Takže, ja som sa po dvoch týždňoch učenia cítil dosť scvoknutý a prepálený a k atmosfére na druhom leveli prispievalo aj blikajúce svetlo, ktoré dosť hralo na nervy. Inak máme sa všetci fajn a..... ja tu len hosťujem.
Vďaka... juh alebo sever teraz neviem. Ako Jarko Filip vravieval pri hre na klavír.