Tak konečne som sa po dlhom čase dostal na blog a hneď na úvod sa chcem s vami podeliť o zážitky ktoré sme prežili s Oliverom, starým známym géelesákom, ktorý nás prišiel navštíviť z Trenta. Prišiel sem s triedou a počas dvoch dní mali naplánovanú prehliadku celej Florencie. Tak ale klobúk dole, taký nabitý program som už davno nevidel. V deň Oliverovho príchodu mi zazvonil na mobil a prvé čo sme sa dohodli, že kde sa stretneme na pivečku. Tak za pár minút alebo hodín sme už sedeli na Piazza Signorii a vychutnávali sme si malé 5 eurové pivečko. Olivera premohol hlad a k pivečku si dal aj kus pizze. Prehodili sme pár slov, skoro sme pozabíjali dvoch holubov ( pidžonus fiorentinus), ktorí nám stále behali drzo popod nohy. Hajzli florentskí. A samozrejme že Oliver zažil prinajmenšom jeden nálet ponad hlavu . A vrajže mu štrajchol hlavu. No ja stale vravím, že tento druh holuba je dosť odvážny a vyslovene drzí. Potom som musel fičať do menziarne na kohútovej, lebo už som bol hladný ako vždy a Oliver s triedou pokračovali na prehliadku Santa Croce. Páčilo sa mi ako Oliver nadával na svoju učiteľku, že ho nechce nikam púšťať bez dozoru. V podstate si aj slušne zanadával. Heheh. No ale najviac sa mi páčil večer, keď sme sa dohodli so Zuzkou mojou frajerkou (nemohol som napísať Zuzou, lebo by som si ešte čo to vypočul) Tomášom a Davidom, že ho pôjdeme navštívíť na hotel, kde bol aj ubytovaný. Učiteľka ho samozrejme nechcela nikam pustiť tak sme si otvorili nasurovo pivá pred hotelom a dali sme po dvoch. Pospomínali sme na dobre časy na GLS a medzičasom sme sa dozvedeli, že Oliverovi spolužiaci majú prúser ako sviňa. Tak sa spakoval pre istotu aj Oli. A vlastne na druhý deň som sa dozvedel, že tým chalanom našla profka na izbe ilegálny materiál. Hehehe. Mali tam vodku, teda nie vodku ale tie sajrajty zmiešané s vodkou. Dostali návrh na zníženú známku zo správania a bolo. Ale samozrejme Oli sa uchránil tým, že bol s nami von a popíjal pivečko. Ja stále vravím, že oni to s tým chlastom nevedia. Parchanti. No a na druhý deň sme sa ešte stretli u nás na Káve. Oli bol dosť prekvapený s naších jemne stúpajúcich schodov do neba, ba dokonca si ich aj vyfotil, že reku aby som ich na BLOG prilepil. No a ja som pochybil, lebo sme nemali doma ani jedno posrané pivčisko. 
To kvoli tomu, že sme s Tomášom všetko stiahli deň pred. No a nakoniec Oliver odišiel z Florencie ( aj napriek tomu že bol už treti generálny štrajk dopravy) do Trenta. Ale dohodli sme sa, že niekedy príde sám a to už zaručoval, že to bude zábava ako sa patrí. Bez dozoru.
Salaš žurnál zistil, že dôvod, ktorý uviedol ako príčinu svojej neúčasti bol púhou výhovorkou. "Prší a necítim sa dobre." boli slová, ktoré adresoval funkcionárke strany počas telefonátu hodinu pred dohodnutým stretnutím. Neskôr pre Salaš Žurnál povedal: "Neviem, čo to do mňa vošlo.... Môj spolustolovník Michal D. z veľkovýkrmne u Kohúta ma odhovoril od môjho pôvodne čistého úmyslu. Už jeho výstredný zjav vo mne vyvolal pochybnosti, avšak strach z neuposlúchnutia jeho nečistých návrhov bol silnejší..." hovorí David s potom na čele. Očividne síce oľutoval svoj prečin, ale minulosť sa zmazať nedá a tak jeho trestom budú nekonečné bezsenné noci, v ktorých mu spoločnosť
bude robiť len pocit viny. Činné orgány strany Partito Communista Studentesco sa jeho prípadom budú zaoberať na najbližšom Medzinárodnom Zjazde Mládeže Červenej Hviezdy.
.jpg)
florencia uz dnes skoro nepozna jednej slovenskej studentskej duse. balia to tu pomaly vsetci. najskor zobral nohy na plecia marco s kacou, neskor miso a onedlho na to aj myska so zuzou. vydrzali len ti najsilnejsi (dura-cell). vo co mi gou? moje beznadejne potulky po florencii s Radou Starsich prinasaju veelmi vela kreativnych momentov a zazitkov. jeden z takych je aj zaber popri texte. ten obrazok svedci o tom, ze s ubudajucim poctom studentov vo florencii klesa aj kulturna uroven florencie (alebo tak klesam ja??). no ved povedzte, aki normalni ludia by mu este aj ulicu venovali. vas oddany medzinarodny vztahovavec. ps. uz len 4 dni, vydrzat, vydrzat ;) pozdravujem vsetkych (byvalych a terajsich) sprievodcov a sprievodkyne
Slnko palilo a nahrievalo cervenozlty piesok pokryvajuci pustatinu na divokom zapade, zo zeme salala horucost a v dialave sa pred ocami pod vplyvom tepla vytvarali fatamorgany. Biblioteca Brunelleschi bola vtedy pusta, takmer bez zivota, iba vo vysinach nad tymto vyprahnutym mesteckom lietali supy hladajuc si obzivu. Aj serif vypniklimu uz opustil svoju kancelariu a zanechal Brunelleschi bez ochrany pred zlocineckou klimatizaciou. Nasledoval len ostatnych obyvatelov, ktori postupne poopustali saloony, holicstva, obchody s pistolami, verejny dom, dokonca ani v stajniach nezostalo nic a nikto iny okrem slamy, suchej zltej slamy a par spakov roztrusenych pri stajnovych lavickach.
Niekolko statocnych vsak predsalen malo odvahu zotrvat, nedat sa na utek ako spravili mnohi pred nimi. Marco old beerinhand bol znamy svojou nepoddajnostou, ked islo o hajenie prava (sukromneho ci komercneho), nepoznal kompromisy. Bol v meste cudzincom, prichadzal z Novolitown, kde uz dlho panovalo bezpravie. Marco sa teda vydal hladat spojencov do Brunelleschi. Kachna clothes makerka sem prisla zo Scandicci, job so satami siel dobre, no donutili ju zapliest sa do jednej story ohladom umenia. Dopocula sa, ze v Brunelleschi sa odohravaju podobne story, rozhodla sa preskumat preto aj ona tento pre nu novy teren. Myska loud speech, priekupnicka s praskami a liekmi sa stala legendarnou vdaka svojej muske. Schopna pistolou namierit s milimetrovou presnostou na akukolvek cast tela (anatomiu mala prestudovanu) vedela behom polsekundy nabit a vystrelit. Myska sem prichazala z dediny Pisana ville, vybavit veci, co sa v dedine narozdiel od mesta vybavit nedali. Miguela en voz baja, mexikanca, aj ked by sa pri jeho povode a mene nemuselo zdat, v Brunelleschi povazovali za domaceho. Usadil sa tu totiz uz davnejsie aby zistil nieco o predkoch a najma ich pokladoch pochadzajucich este z Kolumbovych cias. A neutiekla ani Zuzana pippis. Zuzana byvala v nedalekej dedine west ambrogio, pricom obchodovala aj s Novolitown. V Brunelleschi sa chcela skryt pred nastrahami, co na nu cihali v jej dedine. Statisticky jej tiez vychadzalo, ze na ceste do Brunelleschi ju prepadavalo menej banditov. Ona ale okrem ineho prisla do mesta urobit aj spionaz: obehla 5 hotelov aby zistila, kolo z nich malo wifi.
Vsetci tito ludia sa odhodlali celit hrozbe, ktora sa mohla zjavit v ktoromkolvek momente. Nedalo sa spoliehat na to, ze Sleepmaker dodrzi zmluvu a pride na vopred dohodnuty suboj v zjednanom case. Boli v strehu. V absolutnom tichu aj tikot digitalnych hodin znel ako bicia suprava z 80 rokov :). Vzduch by sa dal krajat. Bok po boku stali nastupeni na jednej strane centralneho namestia, na druhej sa kazdu chvilu mohla zjavit obavana Unava the sleepmaker. Strategicky rozostaveni na presne vymerane vzdialenosti od seba (derivacie robila Myska) boli pripraveni zacat strielat. Cakalo sa len na znamenie. Signal prisiel presne o siedmej: Zazvonilo, ako za cias zakladnych a strednych skol, ked zvonenie vyslobodzovalo z nudnych alebo inak nebezpecnych hodin. 5 pustovnici sa nim aj teraz vyslobodili spod nebezpecnstva sleepmakera, co hned isli oslavit do saloona u kohuta. Voda tiekla prudom, Lenin nesetril salatom a pustovnici snovali plany na dalsi den. Kazdy sa snazil vyhrat svoj boj.
Bola hlboka noc, mesiac len chvilami unikal zavoju oblakov prenasledujucich ho na sinavej oblohe, hvizdajuci vietor pohraval sa s listim na konaroch, medzi vetvami preletovali netopiere. Ticho noci iba kde tu prerusilo zahukanie sovy a zavyjajuce psy, ich prenikave vytie sa rozliehalo po celom okoli. Z hmly sa pod stromom, ktoreho tien sa zahadne vlnil a mihotal, vynarala telefonna budka. Tej noci, zdalo sa, nebola ina moznost, jedinym vychodiskom bol telefonat z nej. Jainehilda, princezna zo vzdialeneho kralovstva Barceloniandie nabrala odvahu a napriek tuseniu, ze ju z tmy sledovali ciesi oci, vosla dnu. V tomto malom, klaustrofobickom priestore, opradenom súknami uz po dlhe roky pradenymi pavukmi cihajucimi na svoju korist, vsak sa len vystupnoval pocit bezradnosti. Mince, v tme strativsie svoj typicky lesk, nepasovali do zapraseneho telefonneho aparatu. Jainehilda uz stracala svoju nadej, ked tu uzrela akesi blikajuce svetielko. (zeby osramova ziarovka v niekoho kuchyni?).. a teraz ten stredovek:)
Luce svetla odrazajuce sa od vylestenych, nalakovanych a ekologickymi materialmi osetrenych mecov, co pretinali ciernotu noci, ohlasovali prichod 2 rytierov: Tomartus a Michelancelot hnali svoje majestatne kone vpred, aby vcas dorazili na miesto. Zostavalo dufat, ze oni najdu sposob, ako mince do automatu narvat.
Vyzvali odvazne a hrdo automat na suboj, aj ked vopred vobec nebolo jasne, kto z neho vzide ako vitaz a kto ako porazeny. Telefonne sluchadlo sa zmietalo zo strany na stranu, uhybalo neuprosnym uderom rytierov, marne sa snaziacim silou ci umom natlacit dukaty dnu. Tvrdy suboj ich napokon vycerpal a prinutil vratit sa na ich hojdacich konikoch do zamku, bez splnenia poslania, s ktorym do budkolandu isli.
Esteze bol Alex na nete a mu to mohla Jaine vsetko, co potrebovala napisat na Messenger. Doteraz tam vsak ta budka stoji, zahalena ruskom temnoty a tajomstva.
V historii sa daju na zaklade roznych kriterii rozlysit mnohe obdobia. Su to vyznamne udalosti, ktore symbolicky definuju prechod z jedneho obdobia do ineho. Naozaj symbolicky, lebo vieme, ze premena, prechod z jedneho do druheho stavu je vysledkom dlhodobeho procesu ktory mohol (ale vobec nemusel) dosiahnut vrchol prave v danom bode (G). (ak tam vidite v zatvorke pismeno „G“, ktore tam inac nie je, ak ste mali kucerave myslienky pri vyrazoch ako vrchol ci prechod do druheho stavu, netrapte sa, to je v pohode, to je iba Freud :).
Nedavno sa stala skutocnostou taka vec, ktora sa svojou dolezitostou na salasi hadam vyrovna tym vrcholom, o korych som pred chvilou hovoril. Neviem sice, ci zrovna je vysledkom procesu premeny spolocnosti, no ak by nebola, tak o to je to este revolucnejsie. (citite to vzrusenie?:) Vale, viem, ze nie vsetci maju radi predohry, tak skusim ist priamo na vec a vytasim to, vyjdem s tym von: Marco spravil pravo!!!
Rad by som podal navrh na vyhlasenie salasnickeho sviatku na den 5. jun. Dalej si myslim, ze s pomocou tychto datumov by sa mohla urobit aj periodizacia, primarne by sa dali rozoznat obdobia: predtym, nez Zuza spravila matiku; nasleduje medziobdobie: predtym, nez Marco spravil pravo a potom, co Zuza spravila matiku. Teraz zijeme v ere: potom, co Marco spravil pravo. Vyhlsaujem tiez sutaz o najlepsi nazov pre kazde obdobie. Hlavnou cenou je teglik plny mineralky, nacapovany v sodexho, s tym, ze teglik si vyherca moze po dopiti mineralky ponechat. Kto by ho nechcel? :) A specialna cena: jogurt s prichutou pera/pear, pripominam, ze jogurt obsahuje aj duzinu!
Takto to vyzera, ked sa vela ucime, potom nam preskakuje a po dlhsom case napiseme nieco aj sem. Dakujeme divakom za pochopenie.
A nejake ponaucenie na koniec? Lepsie cestoviny nalozene na tanieri ako krevety napisane na papieri. hehe, priam hlbokomyselne :)))
.jpg)
Stava sa obcas v Taliansku, ze v piatok nie je sciopero. Tento tyzden vsak sa az tak nevymykal z normy, tak sme si tu zase raz zastrajkovali. A aj pekne bolo, teplo dnes, a ani mne, byt vratnikom, by sa asi nechcelo civiet na vratnici na ludi, co civia na nastenku. Tak pre istotu uz len treba zamknut auly (zase nemoze nastat uplna anarchia, to by sme kde boli:), sup kluce do vrecka, pri strajku by sa este mohli zist, a hor sa manifestovat. Teda, nechcel by som zase nikomu krivdit, k manifestacii to mozno este nedospelo, len mi blbo znelo napisat a hor sa nic nerobit! Ale uz ked som to sem napisal, no nebudem to mazat, haha. (viem, nie najvydarenejsi pokus o vtip, no a co, ze som trapny, ja z lettere si mierne deviacie z normalneho spravania a uvazovania mozem dovolit:).
My, poctivi a solidarni ziaci sme vsak verili, ze vychadzka technickeho personalu skoly nas predsa neoberie o moznost stravit nejaky ten cas s nasimi pedagogmi, pri cige, kavicke a spiritualnej diskusii. A veru tak aj bolo. Deti kvetov, sme si vychutnali prednasku pod holym nebom, este presnejsie (tak to nebo nebolo az take hole, vidite? Zase ten Freud:), pod stromom, co rastie u nas v cortile. V pozadi znel stebot vtacikov poletujucich po strome (pozitok z neho upevnoval aj fakt, ze tie vtaciky nikoho neo...) a jazzik, co si pustali studenti bojujuci proti zvyseniu poplatkov za univerzitu. No hotova idyla. Ale namojdusu by mozno hodiny vonku boli trochu lepsie stravitelne, to by sme boli ako stari greci:)
Tak ja vas vsetkych v mene greckej filozofie zdravim, tak materialne telo, ako aj metafyzicku dusu, a prajem prijemne polievanie kvetov. (mi to prisla taka mila, relaxacna cinnost:)
Slniecko svieti, voda laka.. no to ale stale nebrani nikomu, tento rok najma Rusom nie, aby zorganizoval majstrovstva sveta v ladovom hokeji. Tak i reku, v Moskve sa zas po roku krdel svarnych drukov hokejistov zisiel, aby spolocne sa po lade pokorculovali, debaty zviedli, s pukom pozartovali.
... a my pri tom mame take nervy!!!!! Nasa dobra predstavivost a komentar slovenskeho rozhlasu nas vedia priviest do TOTALNEHO vytrzenia. Nie je (i ked vlastne svojim sposobom aj je) tazke si predstavit, co sa deje, ked mame moznost (ktoru, s vdakou treba poznamenat, nam prvotne poskytol Andrej) si nejaky ten zapas aj nazivo pozriet: skusil by som teraz parafrazovat nasu Zuzku i z Kosic: MASAKER!
Nemoze to ale samozrejme spochybnit nasu toleranciu voci ostatnym narodom, sme predsa nejaki ti pacifisti, nie? A ved chlieb aj tak lacnejsi nebude, a neviem, ci to moze vobec ovlpyvnit napr. aj jeho chut tu v Toskansku, o tom vsak inokedy. Chcel by som ja upevnit nasu jednotu a vzajomnost, najma s ceskymi clenmi ghetta. (mimochodom to asi nebude nahodou, ze toto vsetko pisem este pred zapasom s Ceskom, ze?:) Nechajme sa preto inspirovat jednym zo studentov univerzity (asi vas az tak neprekvapi, ze studuje na facolta di lettere:) a zahrajme si spolocne, bez akychkolvek predsudkov ci zabran futbal. (naozaj duchaplne, to som urcite vymyslel ja:)
A este jedna vec. Samozrejme som rozmyslal aj nad pokrikmi, nechceme predsa diskriminovat nikoho tym, ze by ho nase povzbudzovanie nezahrnalo. A my vieme co nas spaja. Tak spolu: sodexhooo, sodexhooo, heeeja heeeja heja sodexho, SODEXHO! :)))
si ma navnadil, marco, svojimi pribehmi z bezneho zivota, tak som sa aj ja rozhodla sa s vami podelit...
kedze posledne dni sa florencia rozhodla nas presvedcit, ze dazd jej pristane predsa len viac ako salajuce slnko, bola som nutena vcera rano po dlhej dobe vziat si autobus a uzit si jazdu medzi talianskymi dochodcami a drzymi parchantami (inak, to maju na celom svete dochodćovia vzdy najdolezitejsie povinnosti akurat v rannej spicke??) ranna jazda prebehla na moje ocakavania uplne pokojne(ok, to ze vynechali dve 14tky, a ta co prisla bola uuplne preplnena a bola som nutena vystupovat zo zadnych dveri, za co ma jedna babicka velmi ochotne niekam poslala uz ani neratam..)zato cestou spat som bola znova prekvapena ako sa dokazu nad niektorymi vecami tolko pozastavovat(viem, uz by som si mohla zvyknut, ale nejak sa stale neviem poucit..)takze v tej masinke na listky nebolo inchiostro a asi si viete predstavit, aky chaos takato necakana prihoda vie sposobit v hlavach talianskych babiek. ony vazne asi 5zastavok, stali pri tej cvakacej veci, neustale do nej strkajuc listok vo viere, ze inchiostro sa predsa len najde!!(po pravde, ja byt tou masinou, tak uz davno babkam ustupim a inchiostro nejak sama vyprodukujem:)) nakoniec to nejaky chlapik nezvladol a milo sa im snazil vysvetlit, ze predsa oznaceny listok nema nikto v autobuse a tak snad ujo revizor pochopi, ze nechceli okradnut tal MHD o 1, 20.dochodkyne samozrejme neprestali debatovat o tejto neuveritelnej drzosti, ale kedze ich pan oslovil ragazze, tak si aspon sadli.(strasne, ake jednoduche triky na zeny v kazdom veku zaberaju :D)pri duome mi odlahlo, ze mozem vstupit, com som, ale coskoro olutovala, kedze sa spustil brutaaaaalny lejak.ale zlata katka mi pozicala rano prezieravo dazdnik, co raz dostala pri nejakom nakupe. tak som ho otvorila, ale pri prvom naraze vetra pri arne mi odfuklo hornu cast a tak som volajuc s petou a nahanajuc pozicany dazdnok zabavala amikov!!:)
dnes rano som uuuuuuuuplne nadsena pozerala z okna a zistila, ze este nestihlo zacat prsat.tak som stastna zas putala pozornost na mojom bicykliku(viem, prilis detske, ale vazne je ako pre 3rocne dievcatko..) a vdychovala cerstvy firentsky vzduch popri arne.....fakt som bola presvedcena, ze na bycikli ma ziadna necakana prihoda prekvapit nemoze, ale...medzi novoli a cascine som ako obvykle cakala na zelenu, kt dnes nie a nie naskocit.medzitym sa na mna obratila zjavne nervozna zena z dlheho cakania, s otazkou ci aj tu treba prechadzat az na zelenu!!!!!!!!!pri odpovedi som zistila, ze sa rozpravam s nie uplne dokonalym tranvestitom. najprv som si myslela, ze som zas ja blba a neviem uz ani taliansky, ale potom som si vsimla ze to on(ona) je francuz(ka) a asi mala brutal naponahlo na nejaku show:))len skoda, ze cervena trvala asi tak 10min, lebo som nevedela ukoncit konverzaciu..lepsie monolog s mojimi siiii, certo.alebo nooooo, davvero?(inak vsak, su tranvestiti na muzov? lebo som mala paranoje, ze si ma moc obzera, ale potom som si domyslela, ze asi vo mne len hlada tu umelecku dusu, co sa do mna prevtelila, ked som malovala bike:))tak som si aj ja zacala obzerat ju bez vycitiek svedomia a nechala sa vytocit jej dokonalym make-upom(sila, ze nejaky predtym chlap sa vie malovat lepsie ako ja rodena baba!!!!!!!!!!!!!!!!akoze to vie zneprijemnit den..:))esteze mi ho vecer vylepsil maly cosimo, ktory mi (asi po hodinovom placi a trucovani, ze nechce ist este spat)povedal, ze sono troppo bella!! no nepotesi to, hlavne ked vsetci vieme, ze deti nevedia klamat?? :)))))
a inak dufam, ze sa veeeeelmi dlho neozvem, lebo nebudem mat ziadne nove zazitky s cestovanim!!!!
Piatkove sesto
Ahojte blogeri,
Tak na zaciatok by som chcel vyjadrit velky obdiv pre tuto stranku, myslienka to je skvela, lubi sa mi jej prevedenie, klobuk dolu pred dizajnerom(-rmi) co vyberal fotky a jedno velke vdaka nasemu marcovi za myslienku! Chvilu som rozmyslal nad tym, o com budem pisat, pretoze zase len tak prispiet, aby som prispel, nema vyznam. Budem pisat o piatkovom veceri, myslim, ze nas to spaja skoro vsetkych.
No, a tak sa stalo, ze sme cela nasa banda boli pozvani k andrejovi na zahradu, na grilovacku; pisal sa den 27. april 2007. pocasie nam prialo, v zahrade to len tak rozvanalo, najskor jasminom, magnoliou, neskor dobrymi salsicciami, kuracimi kridielkami a inymi lahodkami, spomedzi ktorych, mne najviac zachutila florentska bistecca, ktoru som ochutnal po prvy krat. Bolo tam nadherne, zahrada ako v raji (ked si clovek odmysli tie ostatne baraky naokolo), clovek by tam vedel vylihovat aj cely den (ehm, ja s marcom sme sa rychlo zhodli, ze keby sme tam byvali my, tak by sme asi taketo oslavy usporiadali kazdy den). A tak aj podaktori vylihuvavavali, lenosili, inhalovali cerstvy vzduch a oddychovali, vsakze nezne stvorenia:) ….ony sa nenechali nikym rusit, zatial co andrej aj s ostatnymi suhajmi pripravovali masko. No, vlastne vsetko prebehlo hladko, az na jednu nepodarenu kobylku, ktora si zmyslela, ze si zalozi rodinku priamo pod magnoliou. Kusisko to bol pekny, vzbudil pozornost aj v biologickych kruhoch.
Volna zabava pokracovala primeranym tempom, ochutnali sme tradicny smirkas (mno, ale tu si nie som isty ci sa to tak povie... a ake i/y tam ide hihi) od liptovskeho sefkuchara no a takto sme si hoveli az do vecera. Postupne dosli dalsi hostia, dom a zahrada sa zaplnali. Nas kemp by sa dal rozdelit na “Tych, co posedavali okolo grilu”, “Tych, co posedeli pri stole” a na “Tych, ktori obcas isli daco prihodit na gril”. Prva skupina to mala aj s live hudbou, rockovo-latinoveho zafarbenia, ta druha skupina to boli povacsinou ti, ktori rozpravali cudzimi recami a ta tretia skupina, mno, jak sa vezme, obcas prihodili nejaku tu cibulku (nech tam na tom grile aspon nieco figuruje pro forma), baklazany, ci klobasky.
Nas piatok zacal naberat na obratkach, zahrada sa chvilami zdala byt ovladnuta slovenskym duchom. Skoda len, ze sme boli tiesneni casom a museli sme skoro odist, ku koncu sa tam zacali prejavovat aj iste interkulturalne naznaky, co bolo kladne. Myslim si, ze sa vsetci citili dobre, atmosfera bola uvolnena, a to nie len preto, ze piva bolo tolko, ze by mohlo vytekat z kohutikov :D
Tak ci onak, pre mna ostane pamatna 28micka, teda bus, ktorym sa slo domov. No comment, sam sa na tom smejem :) Doma som sa uz zmohol uz iba na jeden tichy pozdrav, hlas som nechal v seste… mojmu spolubacovi misovi, s ktorym tu gazdujeme na bajkoch uz od
Aj pre tu cestu, aj pre chvile stravene s kamaratmi zo slovenska, pre tu krvavu bisteccu fiorentinu, pre specene cibule na grile a « skoro » ugrilovanu kobylku, chcem vam vsetkym podakovat, dakedy to mozme zopakovat !
Zdravim vas
tomas
.jpg)
talianov,albanocov a proste vsetku haved, co sa tu potuluje...a od zlosti som odhodila vedlajsi bicykel,z ktoreho nanestastie trcal drat, tak som sa este aj pekne porezala,fasa.Ludske bytosti maju taku jednu vlastnost, ba priam neduh, ktoreho sa uz dlho, vlastne odjakziva, nevedia zbavit: musia sa krmit. Kazdeho krmi niekto iny, niekto dokonca sa vyzivuje aj sam... ale to veru nie je nas pripad. My sa totiz v tomto smere mozeme popysit niecim naozaj jedinecnym: nas zivi Lenin.
S absolutnou presnostou a tak trochu relativnou pravidelnostou sa na obed ci veceru stretavame na mieste, kde sa na chvilu zastavi zhon, rozplynu sa obavy i stres, zasyti zaludok a zrodi sa vela pozoruhodnych myslienok ci uvah. Menza je to miesto, kde sa tasia srdcove esa a ine karty (vsak Iva!:), capuju omamne napoje, siria sa klebety a lame sa chlieb. Na definovanie tohto miesta v podstate staci jeden privlastok: ono je skratka kultove.
Tak vas vsetkych vyzyvam: spojme sa a spolu svorne SODEXHO!!!
