Ked sa v Talianku caka...

Rada by som zacala frazou ktoru som pri uceni nasla v miestnej literature: ' Sulla puntualita incide la nostra natura latina, che e bene sorvegliare!' Mnohi vedia o com tato fraza je ale ak by ste nahodou mali pochybnosti prosim mozeme porovnavat. Na Slovensku ak si nieco objednate alebo kupite a cakate ze vam to doruci kurier az ku dveram tak to ma uplne iny vyznam ako v ITALY.... doma (rozumej stare zlate SR) vam povedia ze dorazia medzi XY az XY hod. Zvacsa sa jedna o casove rozmedzie 1-2 hod. Tu v ITALY to je ine.... tu si na kuriera musite vybrat dovolenku, ozbrojit sa trpezlivostou, jedlom a radsej ani nechodit na WC...lebo 'kurieri dvakrat nezvonia....' Ja som cakala na kuriera v piatok.... ked som o 14.30 volala do firmy ze reku ci na mna nezabudli...mila pani ma este milsim hlasom, po kratkej diskusii priamo so soferom ukludnila ze teda pridu POOBEDE...co pravdu povediac by som o 14.30 VOOOOOOOOOBEc nebola predpokladala...nuz mala som stastie lebo kurier dosiel o 17.55 takze este to teoreticky stale v ten piatok stihol...... jemu padla (pracovna doba) a mne zas sanka ... ked som sa totiz pytala preco mu to tak trvalo...odvetil : SIgnorina non conosco tutte le strade di firenze... tak som si zasunula sanku spat a povzdychla ( ITALY..co uz).... marko tiez cakal na kuriera, v utorok!!... ale prisiel az v stredu doobeda.... To ma asi preto lebo frajeroval ze jeho zasielka ma tracking number takze si ju moze sledovat na internete kde sa nachadza (ja som toto privilegium nemala)... nakoniec sa mu to vsak stalo osudnym lebo po hojnej dobe cakania zistil ze bol doma kurierom nezastihnutelny a teda zasielku sa pokusia dorucit DOMANI!!...to ze sedel v stredu pri dverach nepomohlo...proste doma NEBOL ZASTIHNUTY...a dost.... tiez si asi povzdychol ze... Hajlzi su to...
ODKAZ pre buduce generacie: ak sa vam bude risovat nejaka nevyhnutna spolupraca s kurierom kaslite nato...ono to fakt zato nestoji a radsej si zvazte ci ten ocakavany predmet naozaj tak potrebujete.....
PS... a pocas pobytu v ITALY nikdy nezabudnite na uvodnu frazu tohto clanku

pekny den bez cakania....

Ako sa Tomasko s Miskom ryzu varit naucili

Za siedmymi horami, za siedmymi autobusovymi zastavkami a asi deviatimi semaformi byvali (t.c. stale byvaju) v krajine, kde sa okuliare nosia aj do tmy a kabaty aj do tepla, Tomasko a Misko, dvaja valasi. Chodievali oni sodexho dolu do dediny pocas tyzdna a v nedelu si na salasi varievali. No zunovalo sa im v jeden nedelny vecer cestoviny vyvarat, tak si i reku povedali, ze pojdu na skusy na via aretina. I sli. Pekne bolo vonku, vona kvetov steklila ich nosne senzory a spev vtakov siril sa cez zvukovod pomocou nakovky, kladivka a strmienku az k receptorom sluchu (nech si aj farmaceuti pridu na svoje). Ludia tak vraveli, ze na via aretina 190,r rosticceria angelo bola, kde valasi s taskami studijnymi (borsa di studio) hodovat sa mohli. I vydali sa hladat ju.
Sli, sli, cisla parne po strane, ktorou sa vydali, postupne rastli, a kde tu aj nejake to cervene (190, r ako rosso) numero na nich vykuklo. Dlho sli, cisla sledovali a do kroku si hvizdali. No ked uz boli velmi daleko, pochybnosti sa ich zmocnili. Povedali si preto, ze nebolo by teraz na hanbu, keby sa niekoho na cestu opytali. I tak spravili. Ujo sa zamyslel, aj cigaru z ust si vybral, aby mu nevypadla, ked by mu pri ich otazke sanka bola byvala nahodou spadla. No ako hutal, tak hutal, nevedel im s istotou povedat. Nic to, povedali si valasi, dalej sa vydali, aj ujo ich povzbudil, aby tak spravili. A sli, sli, na dialnicu prisli, a cervene cisla stale 190 nedosiahuvali. Na dalsieho uja tam natrafili, ktoremu uz tie sluchove receptory trochu slabsie sluzili, ked vsak uslychol otazku, nevedel veru ani on, kam by ich mal poslat (aj ked ktovie, mozno ich v mysli aj niekam posielal :) Ked uz ale valasi sem dosli, povedali si, ze aj dalej pojdu. A sli, sli, dorazili k jednej luxusnej restauracii. Ocka im zablikali, zaludky zaspievali (dokonca mam pocit, ze sa naladili na kvintu). Pan v casnickom obleceni z nej vysiel, a od neho valasi vyzvedali. A zistili, ze stale na mieste neboli. Tu zrazu, kde sa vzalo, tu sa vzalo, cervene 188 na stene sa ukazalo. A co bolo dalej? Prisli oni veru na samotny koniec kraja (vid foto). Dalej sa tam nic neukazovalo. Boli uz v uplnej rit... ritualnej extaze, ehm ehm. Vracali sa inou cestou spat, lebo im casnik povedal, ze o jednej rosticcerii v tych krajoch sa dopocul. Nebolo vsak ani to miesto, kde by valachom najest dali, ako by Marco povedal: hajzli su to. Tak im ine nezostavalo, nez na salas sa vratit, i prefikane sa im podarilo autobus lapit. Na salasi malo pasty uz bistu mali, no ducha nestracali. I tak sa dvaja valasi, Tomasko a Misko, ryzu s paradajkami varit naucali.

A nejake ponaucenie na koniec? Lepsie cestoviny nalozene na tanieri ako krevety napisane na papieri. hehe, priam hlbokomyselne :)))

Strajk vratnikov, kluciarov, upratovaciek a ....

Tak toto sme nasli na vstupnych dverach v kniznici v Novoli. Je to krasny oznam o strajku. Hned na zaciatok je prekvapujuce, ze tam dali aspon niejaky datum. Zeby uz aspon v niecom pokrocili???? Ale mozme si vsimnut ako lapajsky vedia narabat so slovami. Slova ako POTRANNO, no ked sa nad tym clovek zamysli, tak mu je az z toho zle. Nik nevie ci sa rano oplati vstat a ist sa ucit do kniznice alebo ma ostat radsej doma.??? Ale co ma najviac zaraza su slova META GIORNATA O PER INTERA GIORNATA. S Misom sme nad tym dumali a prisli sme na par kombinacii. Clovek, ktory chce ist do kniznici ani len zdaleka netusi, ci bude zavreta cely den, alebo len polku dna a to sa este nevie ci doobeda alebo poobede a ci vobec niekto pride. A ked sa na to pozrieme z pohladu SLOVAKA, neviem si predstavit ze by u nas strajkovali vratnici a vratnicky.

Ale co je neprijemne je to, ze nam zavreli karbohydraty, teda spagetaren, polievkaren a masiaren. Jednym slovom menziarne Sodexho a Camst.

Hajzli su to. To je vsetko z mojej strany.

Supernatural

Stava sa obcas v Taliansku, ze v piatok nie je sciopero. Tento tyzden vsak sa az tak nevymykal z normy, tak sme si tu zase raz zastrajkovali. A aj pekne bolo, teplo dnes, a ani mne, byt vratnikom, by sa asi nechcelo civiet na vratnici na ludi, co civia na nastenku. Tak pre istotu uz len treba zamknut auly (zase nemoze nastat uplna anarchia, to by sme kde boli:), sup kluce do vrecka, pri strajku by sa este mohli zist, a hor sa manifestovat. Teda, nechcel by som zase nikomu krivdit, k manifestacii to mozno este nedospelo, len mi blbo znelo napisat a hor sa nic nerobit! Ale uz ked som to sem napisal, no nebudem to mazat, haha. (viem, nie najvydarenejsi pokus o vtip, no a co, ze som trapny, ja z lettere si mierne deviacie z normalneho spravania a uvazovania mozem dovolit:).
My, poctivi a solidarni ziaci sme vsak verili, ze vychadzka technickeho personalu skoly nas predsa neoberie o moznost stravit nejaky ten cas s nasimi pedagogmi, pri cige, kavicke a spiritualnej diskusii. A veru tak aj bolo. Deti kvetov, sme si vychutnali prednasku pod holym nebom, este presnejsie (tak to nebo nebolo az take hole, vidite? Zase ten Freud:), pod stromom, co rastie u nas v cortile. V pozadi znel stebot vtacikov poletujucich po strome (pozitok z neho upevnoval aj fakt, ze tie vtaciky nikoho neo...) a jazzik, co si pustali studenti bojujuci proti zvyseniu poplatkov za univerzitu. No hotova idyla. Ale namojdusu by mozno hodiny vonku boli trochu lepsie stravitelne, to by sme boli ako stari greci:)
Tak ja vas vsetkych v mene greckej filozofie zdravim, tak materialne telo, ako aj metafyzicku dusu, a prajem prijemne polievanie kvetov. (mi to prisla taka mila, relaxacna cinnost:)

miguel

P.S. Dnes je zavrete aj "U kohuta" (sodexho), ale nevadi, ako ich poznam, oni zase otvoria ;)

Trochu sportu, v mene spolupatricnosti

Slniecko svieti, voda laka.. no to ale stale nebrani nikomu, tento rok najma Rusom nie, aby zorganizoval majstrovstva sveta v ladovom hokeji. Tak i reku, v Moskve sa zas po roku krdel svarnych drukov hokejistov zisiel, aby spolocne sa po lade pokorculovali, debaty zviedli, s pukom pozartovali.
... a my pri tom mame take nervy!!!!! Nasa dobra predstavivost a komentar slovenskeho rozhlasu nas vedia priviest do TOTALNEHO vytrzenia. Nie je (i ked vlastne svojim sposobom aj je) tazke si predstavit, co sa deje, ked mame moznost (ktoru, s vdakou treba poznamenat, nam prvotne poskytol Andrej) si nejaky ten zapas aj nazivo pozriet: skusil by som teraz parafrazovat nasu Zuzku i z Kosic: MASAKER!
Nemoze to ale samozrejme spochybnit nasu toleranciu voci ostatnym narodom, sme predsa nejaki ti pacifisti, nie? A ved chlieb aj tak lacnejsi nebude, a neviem, ci to moze vobec ovlpyvnit napr. aj jeho chut tu v Toskansku, o tom vsak inokedy. Chcel by som ja upevnit nasu jednotu a vzajomnost, najma s ceskymi clenmi ghetta. (mimochodom to asi nebude nahodou, ze toto vsetko pisem este pred zapasom s Ceskom, ze?:) Nechajme sa preto inspirovat jednym zo studentov univerzity (asi vas az tak neprekvapi, ze studuje na facolta di lettere:) a zahrajme si spolocne, bez akychkolvek predsudkov ci zabran futbal. (naozaj duchaplne, to som urcite vymyslel ja:)
A este jedna vec. Samozrejme som rozmyslal aj nad pokrikmi, nechceme predsa diskriminovat nikoho tym, ze by ho nase povzbudzovanie nezahrnalo. A my vieme co nas spaja. Tak spolu: sodexhooo, sodexhooo, heeeja heeeja heja sodexho, SODEXHO! :)))

nic...len bezna preprava v MHD

si ma navnadil, marco, svojimi pribehmi z bezneho zivota, tak som sa aj ja rozhodla sa s vami podelit...
kedze posledne dni sa florencia rozhodla nas presvedcit, ze dazd jej pristane predsa len viac ako salajuce slnko, bola som nutena vcera rano po dlhej dobe vziat si autobus a uzit si jazdu medzi talianskymi dochodcami a drzymi parchantami (inak, to maju na celom svete dochodćovia vzdy najdolezitejsie povinnosti akurat v rannej spicke??) ranna jazda prebehla na moje ocakavania uplne pokojne(ok, to ze vynechali dve 14tky, a ta co prisla bola uuplne preplnena a bola som nutena vystupovat zo zadnych dveri, za co ma jedna babicka velmi ochotne niekam poslala uz ani neratam..)zato cestou spat som bola znova prekvapena ako sa dokazu nad niektorymi vecami tolko pozastavovat(viem, uz by som si mohla zvyknut, ale nejak sa stale neviem poucit..)takze v tej masinke na listky nebolo inchiostro a asi si viete predstavit, aky chaos takato necakana prihoda vie sposobit v hlavach talianskych babiek. ony vazne asi 5zastavok, stali pri tej cvakacej veci, neustale do nej strkajuc listok vo viere, ze inchiostro sa predsa len najde!!(po pravde, ja byt tou masinou, tak uz davno babkam ustupim a inchiostro nejak sama vyprodukujem:)) nakoniec to nejaky chlapik nezvladol a milo sa im snazil vysvetlit, ze predsa oznaceny listok nema nikto v autobuse a tak snad ujo revizor pochopi, ze nechceli okradnut tal MHD o 1, 20.dochodkyne samozrejme neprestali debatovat o tejto neuveritelnej drzosti, ale kedze ich pan oslovil ragazze, tak si aspon sadli.(strasne, ake jednoduche triky na zeny v kazdom veku zaberaju :D)pri duome mi odlahlo, ze mozem vstupit, com som, ale coskoro olutovala, kedze sa spustil brutaaaaalny lejak.ale zlata katka mi pozicala rano prezieravo dazdnik, co raz dostala pri nejakom nakupe. tak som ho otvorila, ale pri prvom naraze vetra pri arne mi odfuklo hornu cast a tak som volajuc s petou a nahanajuc pozicany dazdnok zabavala amikov!!:)
dnes rano som uuuuuuuuplne nadsena pozerala z okna a zistila, ze este nestihlo zacat prsat.tak som stastna zas putala pozornost na mojom bicykliku(viem, prilis detske, ale vazne je ako pre 3rocne dievcatko..) a vdychovala cerstvy firentsky vzduch popri arne.....fakt som bola presvedcena, ze na bycikli ma ziadna necakana prihoda prekvapit nemoze, ale...medzi novoli a cascine som ako obvykle cakala na zelenu, kt dnes nie a nie naskocit.medzitym sa na mna obratila zjavne nervozna zena z dlheho cakania, s otazkou ci aj tu treba prechadzat az na zelenu!!!!!!!!!pri odpovedi som zistila, ze sa rozpravam s nie uplne dokonalym tranvestitom. najprv som si myslela, ze som zas ja blba a neviem uz ani taliansky, ale potom som si vsimla ze to on(ona) je francuz(ka) a asi mala brutal naponahlo na nejaku show:))len skoda, ze cervena trvala asi tak 10min, lebo som nevedela ukoncit konverzaciu..lepsie monolog s mojimi siiii, certo.alebo nooooo, davvero?(inak vsak, su tranvestiti na muzov? lebo som mala paranoje, ze si ma moc obzera, ale potom som si domyslela, ze asi vo mne len hlada tu umelecku dusu, co sa do mna prevtelila, ked som malovala bike:))tak som si aj ja zacala obzerat ju bez vycitiek svedomia a nechala sa vytocit jej dokonalym make-upom(sila, ze nejaky predtym chlap sa vie malovat lepsie ako ja rodena baba!!!!!!!!!!!!!!!!akoze to vie zneprijemnit den..:))esteze mi ho vecer vylepsil maly cosimo, ktory mi (asi po hodinovom placi a trucovani, ze nechce ist este spat)povedal, ze sono troppo bella!! no nepotesi to, hlavne ked vsetci vieme, ze deti nevedia klamat?? :)))))
a inak dufam, ze sa veeeeelmi dlho neozvem, lebo nebudem mat ziadne nove zazitky s cestovanim!!!!

Vzdy ked si vezmem dazdnik, tak neprsi

Rano som vstal, pozrem cez okno na strechu a co nevidim, dazd. To sa sice ceni, ked vo Florencii obcas sprchne ale dnes mi to nevyhovovalo. Zisiel som do kuchyne a po tradicnej rannej kave som sa vybral do skoly. Samozrejme, ze som nemohol ist na mojej dvojkolesovej super masine ( este by som dostal daky aquaplanning ), a tak som si musel ist kupit listok na autobus, ktory ma vysiel na posratych 2,40 eur. Potom, co som vysiel z trafiky von prestalo prsat. Zase som si zobral dazdnik a neprsalo. Rozmyslal som, ze ci idem na bicykli alebo nie, ale nakoniec som sa rozhodol pre autobus. Nastupil som teda do busu cislo 22, ktory bol uplne narvany. Citil som sa ako by som vstupil so plynovej komory, v podstate sa tam nedalo dychat. Vlhkost vzduchu 100 percent a teplota vzduchu asi 35 stupnov. Na stolickach som obdivoval ludi, ktory mali na sebe kabaty a saly ( ved preco nie, ved je este len maj ) a tvarili sa akoby im bola brutalna zima. Ano, boli to trocha postarsi ludia, ale co je vela to je vela. Po necelej minute sa autobus pohol a pokusil som sa otvorit jedno okno, lebo vsetky boli zavrene ( ako vzdy ). Ale najprv som vahal, ze ci sa na mna nespusti niejaky slovny uragan zo strany talianov, ale povedal som si ved to je normalne ked otvorim jedno okno v autobuse a zvlast v takejto situacii. TAK SOM HO OTVORIL .... samozrejme to som nemal robit. Z prilahleho sedadla sa ozvalo: ,,oooooo,ooooo, può chiudere la finestra perche tira il vento e sta un'po freddino,, . No tak som bol zruseny ako vzdy. Dal som si dole sako a povedal som si ved dobre to vydrzim par minut. No v tom na stanici sa otvorili dvere a do busu nastupil nas stary znamy spinavy smradlavy pan (par ludi od nas ho uz videli, ze Miska). Pozoroval som uskrny okolo sediacich ludi a nezavidel som im. Ja som bol nastastie dost daleko. Ale poviem vam, ze ten smrad si doteraz pamatam. Nakoniec som vystupil pri mojej skole cely spoteny a musel som si ist vybavit par veci na Tirocinio/Stage. Vysiel som do kancelarie a tam som zacal riesit moje tirocinio. Chcel som sa opytat na jednu vec, ze preco ma este telefonicky nekontaktovali a ze sa mi ten burokraticky proces zda prilis zdlhavy. Samozrejme sme zistili, ze kompetentna osoba ( vieme o koho sa jedna - nas super pracovity M.S), ktora mala zaslat originalny kontrakt na univerzitu, tak po dlhej dobe neurobila ( asi dva mesiace ).Ved to je v pohode, mohol som mat tirocinio davno hotove. Nastastie mi adrenalin v krvi klesol, ked som zistil ze nam zrusili hodinu, na ktoru sa mi absolutne nechcelo ist. Neskor som stretol Tomasa a Zuzu a sli sme do menziarne, ale nie do sodexho, ale do nasej super novej menzy v Novoli. Zuzana, kedze tam bola po prvy krat, bola troska zmetena z tej talianskej organizacie. My, co tam chodievame sme si uz zvykli na nepravidelne rady a brutalny chaozzzz. Takze niekedy to takto chodi, tu u nas vo Firenze. Ale bolo to este jedno z tych lepsich ran. To ako len dodatok.


Ak mate aj vy par takychto pribehov, tak sem s nima.....

Vivat SODEXHO....