...a na zaver mojho jula

florencia uz dnes skoro nepozna jednej slovenskej studentskej duse. balia to tu pomaly vsetci. najskor zobral nohy na plecia marco s kacou, neskor miso a onedlho na to aj myska so zuzou. vydrzali len ti najsilnejsi (dura-cell). vo co mi gou? moje beznadejne potulky po florencii s Radou Starsich prinasaju veelmi vela kreativnych momentov a zazitkov. jeden z takych je aj zaber popri texte. ten obrazok svedci o tom, ze s ubudajucim poctom studentov vo florencii klesa aj kulturna uroven florencie (alebo tak klesam ja??). no ved povedzte, aki normalni ludia by mu este aj ulicu venovali. vas oddany medzinarodny vztahovavec. ps. uz len 4 dni, vydrzat, vydrzat ;) pozdravujem vsetkych (byvalych a terajsich) sprievodcov a sprievodkyne

Lavicovy western :)

Slnko palilo a nahrievalo cervenozlty piesok pokryvajuci pustatinu na divokom zapade, zo zeme salala horucost a v dialave sa pred ocami pod vplyvom tepla vytvarali fatamorgany. Biblioteca Brunelleschi bola vtedy pusta, takmer bez zivota, iba vo vysinach nad tymto vyprahnutym mesteckom lietali supy hladajuc si obzivu. Aj serif vypniklimu uz opustil svoju kancelariu a zanechal Brunelleschi bez ochrany pred zlocineckou klimatizaciou. Nasledoval len ostatnych obyvatelov, ktori postupne poopustali saloony, holicstva, obchody s pistolami, verejny dom, dokonca ani v stajniach nezostalo nic a nikto iny okrem slamy, suchej zltej slamy a par spakov roztrusenych pri stajnovych lavickach.
Niekolko statocnych vsak predsalen malo odvahu zotrvat, nedat sa na utek ako spravili mnohi pred nimi. Marco old beerinhand bol znamy svojou nepoddajnostou, ked islo o hajenie prava (sukromneho ci komercneho), nepoznal kompromisy. Bol v meste cudzincom, prichadzal z Novolitown, kde uz dlho panovalo bezpravie. Marco sa teda vydal hladat spojencov do Brunelleschi. Kachna clothes makerka sem prisla zo Scandicci, job so satami siel dobre, no donutili ju zapliest sa do jednej story ohladom umenia. Dopocula sa, ze v Brunelleschi sa odohravaju podobne story, rozhodla sa preskumat preto aj ona tento pre nu novy teren. Myska loud speech, priekupnicka s praskami a liekmi sa stala legendarnou vdaka svojej muske. Schopna pistolou namierit s milimetrovou presnostou na akukolvek cast tela (anatomiu mala prestudovanu) vedela behom polsekundy nabit a vystrelit. Myska sem prichazala z dediny Pisana ville, vybavit veci, co sa v dedine narozdiel od mesta vybavit nedali. Miguela en voz baja, mexikanca, aj ked by sa pri jeho povode a mene nemuselo zdat, v Brunelleschi povazovali za domaceho. Usadil sa tu totiz uz davnejsie aby zistil nieco o predkoch a najma ich pokladoch pochadzajucich este z Kolumbovych cias. A neutiekla ani Zuzana pippis. Zuzana byvala v nedalekej dedine west ambrogio, pricom obchodovala aj s Novolitown. V Brunelleschi sa chcela skryt pred nastrahami, co na nu cihali v jej dedine. Statisticky jej tiez vychadzalo, ze na ceste do Brunelleschi ju prepadavalo menej banditov. Ona ale okrem ineho prisla do mesta urobit aj spionaz: obehla 5 hotelov aby zistila, kolo z nich malo wifi.
Vsetci tito ludia sa odhodlali celit hrozbe, ktora sa mohla zjavit v ktoromkolvek momente. Nedalo sa spoliehat na to, ze Sleepmaker dodrzi zmluvu a pride na vopred dohodnuty suboj v zjednanom case. Boli v strehu. V absolutnom tichu aj tikot digitalnych hodin znel ako bicia suprava z 80 rokov :). Vzduch by sa dal krajat. Bok po boku stali nastupeni na jednej strane centralneho namestia, na druhej sa kazdu chvilu mohla zjavit obavana Unava the sleepmaker. Strategicky rozostaveni na presne vymerane vzdialenosti od seba (derivacie robila Myska) boli pripraveni zacat strielat. Cakalo sa len na znamenie. Signal prisiel presne o siedmej: Zazvonilo, ako za cias zakladnych a strednych skol, ked zvonenie vyslobodzovalo z nudnych alebo inak nebezpecnych hodin. 5 pustovnici sa nim aj teraz vyslobodili spod nebezpecnstva sleepmakera, co hned isli oslavit do saloona u kohuta. Voda tiekla prudom, Lenin nesetril salatom a pustovnici snovali plany na dalsi den. Kazdy sa snazil vyhrat svoj boj.

Hororova stredoveka legenda telefonnej budky

Bola hlboka noc, mesiac len chvilami unikal zavoju oblakov prenasledujucich ho na sinavej oblohe, hvizdajuci vietor pohraval sa s listim na konaroch, medzi vetvami preletovali netopiere. Ticho noci iba kde tu prerusilo zahukanie sovy a zavyjajuce psy, ich prenikave vytie sa rozliehalo po celom okoli. Z hmly sa pod stromom, ktoreho tien sa zahadne vlnil a mihotal, vynarala telefonna budka. Tej noci, zdalo sa, nebola ina moznost, jedinym vychodiskom bol telefonat z nej. Jainehilda, princezna zo vzdialeneho kralovstva Barceloniandie nabrala odvahu a napriek tuseniu, ze ju z tmy sledovali ciesi oci, vosla dnu. V tomto malom, klaustrofobickom priestore, opradenom súknami uz po dlhe roky pradenymi pavukmi cihajucimi na svoju korist, vsak sa len vystupnoval pocit bezradnosti. Mince, v tme strativsie svoj typicky lesk, nepasovali do zapraseneho telefonneho aparatu. Jainehilda uz stracala svoju nadej, ked tu uzrela akesi blikajuce svetielko. (zeby osramova ziarovka v niekoho kuchyni?).. a teraz ten stredovek:)
Luce svetla odrazajuce sa od vylestenych, nalakovanych a ekologickymi materialmi osetrenych mecov, co pretinali ciernotu noci, ohlasovali prichod 2 rytierov: Tomartus a Michelancelot hnali svoje majestatne kone vpred, aby vcas dorazili na miesto. Zostavalo dufat, ze oni najdu sposob, ako mince do automatu narvat.
Vyzvali odvazne a hrdo automat na suboj, aj ked vopred vobec nebolo jasne, kto z neho vzide ako vitaz a kto ako porazeny. Telefonne sluchadlo sa zmietalo zo strany na stranu, uhybalo neuprosnym uderom rytierov, marne sa snaziacim silou ci umom natlacit dukaty dnu. Tvrdy suboj ich napokon vycerpal a prinutil vratit sa na ich hojdacich konikoch do zamku, bez splnenia poslania, s ktorym do budkolandu isli.
Esteze bol Alex na nete a mu to mohla Jaine vsetko, co potrebovala napisat na Messenger. Doteraz tam vsak ta budka stoji, zahalena ruskom temnoty a tajomstva.

P.S. Podobnost udalosti ci mien v tomto pribehu je cisto nahodna.