Cibulu mi daj

Krasne nase Slovensko. Krajina rozliehajuca sa na malom priestore, do ktoreho sa vsak zmesti neuveritelne vela hrdych patriotov, ktori bez problemov priamo z balkona verejne osviezia svojich kopatriotov istou telesnou tekutinou, a ktori si za to a este vselico ine zasluzia auta hodne sutaze, akou je mille miglia. Az nam pride luto, ze doma nemame podobnu akciu, ked jej nazov by sa aj sam naskytal, och, ako pompezne by znelo „promille miglia“. Kto by potom nemiloval stat, v ktorom sa udial taky ekonomicky zazrak, ze zvest o nom sa doniesla az do donovalskej jedalne, kde s napatim ocakavame, kedy sa cerveny robo-kecup konecne premenuje na fico-kecup, aby vsetci vedeli, iba a jedine komu zan vdacime. Povedzte, mohol by nasu vlast, nase hory, prirodu, kulturu, zvyky, tradicie ci umenie reprezentovat niekto lepsie? Napriek velkemu naskosku slovenskych vladnych predstavitelov prijali sme pri prilezitosti prezentacie krajin na fakulte, akej inej, nez lettere, tuto vyzvu.
Niecomu tak vyznamnemu samozrejme musela predchadzat dokladna priprava: junaci Marco a Tomas, po prestudovanej a prepracovnej noci, unaveni, ale odhodlani, uz za vcasneho rana sa pustili do krajania cibule. Nepoddajne noz sa zaryval do stiplavej zeleniny, nepoddajni junaci odolavali naporu slz, ved neodkladne zaciatok sa blizil. Nezmeskalo sa vsak nic, v spravnej hodine boli uz slovenski suhaji na mieste, aby ponukali ostatnym slovenske dobroty. Marco natieral chlebiky bryndzovou natierkou s cibulkou, nozik len tak svistal vzduchom, zrucnost jeho majitela bola pastvou pre oci asi ako chlebicky lahodkou pre talianske publikum. To neodolalo ani slovenskej trojkombinacii, chlebu s mastou, solou a cibulou, napokon, bolo cim zapijat. Profesionalny vycapnik Tomas ich mohol obcerstvit najsamtypickejsou slovenskou vodkou Roskowa, minimalne tak typickou, ako boli aj kolace z juznych a zapadnych hranic. No a flasa demanovky, ta mala obrovsky uspech, vypila sa priam sama. Popri tom, ako sa nadajali, o historii a politickej situacii profesionalne dalsi Tomas informoval tych zvedavcov, ktori chceli poznat viac, nez sa mohli dozvediet z mapy, vlajky, informacneho papiera a minci na stole. Aj ja som cakal pripraveny odpovedat na otazky tykajuce sa kultury.. taze zostalo to pri profesionalnom vyckavani. Myslim, ze sme sa v nemalej konkurencii nedali zahanbit, dokazom toho moze byt okrem ineho aj fakt, ze po case ste len tazko nasli cloveka, ktory by si nebol vedomy, ze na ten cibulovy dych mu nepomoze ani balik zuvaciek. Rozmyslam, ci povedat, ze sa dvorom niesla cibulova vona domova.. no, zostanme pri tom cibulova.
A pre uplnost podame este spravu o stankoch ostatnych krajin, v ktorych sme s Romanom urobili spionaz: Cesko, zemiakovy salat, ine im zjedli tak rychlo, ze sa nestihlo identifikovat, co vlastne mali. Madarsko, salama a tiez makovy kolac, zo severnych hranic pre zmenu v ich pripade. Polsko, domace zabijackove maso, vodka. Rumunsko, kolac a domaca palenka. Grecko, nepochybne nejake grecke speciality. Portugalsko, samy alkohol. Velka Britania, typicke britske tortillas, keksiky. Rusko, prekvapujuco vodka, kolace. Turecko, cous-cous, dalsie veci, ale radsej sa na nazor nepytajte Tomasa S. Francuzsko, palacinky a slana torta. Nemecko, nemecke pivo, he,to sa im nakupuje, ked tu maju lidl.
Ked to teda zhrnieme, mozeme povedat, ze na lettere bola vtedy celkom slusna varieta, a vidite, ani tak mala krajina, akou je Slovensko, sa medzi nimi nestratila. No darmo, sme svetovi.