Novinka na blogu

Objavil som tu slideshow tak som jednu nainštaloval. Kochajte sa fotkami zo salašu.

Blek... blek... BLEKOTA!!

Tak se na to vys......... vykaslu!!!!!!!! Jsem mela napsany dlouhyyyyy predlouhyyyyyy prispevek o kom jinem nez o Blekotovi, chtela jsem pridat uz jen video, a vtom se mi to vsechno pos.... pokazilo, zastavilo..... a vyplo!!! Vymazalo!!!! NO, tak napisu novy, ale zajiste uz nebude tak ohrome vtipny, jako ten predesly, vite?..... No, jednoduse, konecne se dostavam k tomu, abych na svet uvedla nasi oblibenou postavu z menzy na Kohoutove - Blekotu!!!Mrzi me jen, ze muj tri roky stary Samsung neni dostatecne technicky zdatny na to, aby detailne zachytil Bekotovu chloubu jeho jiz tak "zajimaveho" obliceje- jeho kozi superdlouhou bradku, z ktere pri kazdem i sebemensim pohybu litaji na vsechny strany zbytky jidla.... Aha! Tim zjistujeme funkci blekotovy bradky- zachycuje zbytky nepozrene potravy, ktera nedopatrenim upadla z Blekotovych ust.....jako nparikald spagety-cele, spezzatino, crostini di pane, mandarinky a podobne. No, ani mikrofon neni dost silny na to, aby zachytil Blekotuv velice sympaticky ton hlasu - meceni.... pro ty co nevi, proste meci jako kozel, a jeho meceni se rozleha po celem prostoru menzy. Velice prijemne, kor u jidla.... Nebudu se uz rozepisovat o jeho prehezke pritelkini Zblitce, ta je totiz kapitola sama o sobe. Timto vyzivam vsechny ostatni, kteri by si chteli zahrat na tajne kameramany - tak jako jsem to udelala ja, a nataceli nase hrdiny z menzy, kterymi jsou napr, Helma, Calci, jiz zminovana Zblitka, Sopel, Liska a podobne exemplare!!

Lietajúci škrečok

Tak pozrite si toto.Šupa ako hovado.

Hopsa hejsa na Donovaly...

Tak a nastal ten den ktoreho sme sa obavali.... teda aspon ja s Markom.... 23 januar 2008. Aj napriek mojej averzi voci Donovalom - stale sa tam krizia kamioni a su zapchy z toho potom- musela som sa vydat tym smerom. Dozrel cas a po dlhyyyyyyych 7 mesiacoch som sa na to prekliate miesto musela vratit. No nesla som sama. Zvolila som si vetrom oslahaneho horskeho vodc(k)u Markusa. Zobudili sme sa uz sa svitania ...anzi este ani nesvitalo a aj vtake este spali..proste o 7.00 rano. Stretli sme sa v zakladnom tabore - piazza dell'Unita - take sugestivne miesto a vyrazili sme. Po strasti plnej ceste cez rozne horske priesmyky, a cantiere di tramvie sme dorazili na Donovali. Tie sa uz pomali preberali k zivotu. Prvi prieskumnici uz boli v bare, ostatni sa este ostichali nosy vystrcit z teplych izieb. Ako prvu aktivitu sme si zvolili uplne netradicne aktivnu navstevu jednej takej 'lahsej' skusky...ze statistika... proste to len tak aby sme zabili 2 hodky poranu. Potom co sme vypotili asi 10l a nachytali asi 3-4 zaludocne vredy (media aritmetica) sme sa rozhodli ze navstivime miestnu psychiatricku lliecebnu( rozumej cvokhaus)...no proste kniznicu. Po chrbte mi prebehol mraz lebo som si spomenula na tie momenty prezite v tomto ustave za posledne 4 roky....brrrr...urobili sme co bolo treba a rychlo sme unikali...pred okolostudujicimi ...alebo pred samymi sebou....no to uz je jedno. Dalsi tabor nasej vypravy bol prieskum ubytovacich kapacit. Miestni obyvatelia nam velkoryso poskytli prilezitost nazriet do ich obydli, no to sme vsak museli najprv absolvovat dokladnu kontrolu pri vstupe do rezervacie. Potom sme sa spolu s miestnymi zucastnili obedoveho ritualu...pre nas cudzincov nieco neuveritelne... aj ked po 2 tyzdennom studiu statistiky by som mala byt zbehla v kombinatorike neuspela som ...ani ja ani vodc(k)a Markus. Pocet moznych kombinacii medzi jedlami na Donovaloch je pre nas Kohutiakov natolko komplikovany ze sme nakoniec skoncili s niecim co sa az veeeeeeelmi podobalo na nam neprijatelnu Brand lineu... Po rane plnom novych zazitkov a stresujucich momentov sme sa horskym povozom c.57 presunuli do nam znamych koncim a zhodnotili sme ze sa na Donovaly tak skoro nevratime....

PS: urcita nezrozumitelnost tohto textu je vyplodom poslednych tyzdnov stravenych mimo civilizacie alebo jemnou teplotu sposobenou celkovym vystavenim organizmu.... fatte voi!!

Dôkazové materiály - Učíme sa !!!

Tu som vylovil ďaľšie dôkazy o tom, že sa učíme a nerobíme len blbosti.Nachádzame sa v študovni v Mišovej Bobliotéke. Pozeráte sa na usilovných študentov.

Ako sa učíme v cvokhause (necenzúrované)

Čaute blogisti z Firenze. Pred pár mesiacmi som si všimol na tejto stránke, že tu môžeme pridávať aj videá. Z toho dôvodu, že som mal pred pár mesiacmi namiesto mobilného telefónu vysielačku a že som tam nemal až také vymakané funkcie na robenie videí, tak som sa rozhodol uverejniť prvé video až teraz. Videjko zachytáva všedný deň v cvokhause, ale tentokrát sme neboli v dolných komnatách s ostatnými študujúcimi, ale prešli sme na druhý level a to hneď na druhé poschodie cvokhausu. Tam sme sa mohli aj troška porozprávať, keď sme chceli. Na tomto mieste sme sa učili doooooosť dlho. Miška drtila (teda opisovala vlastnými slovami laboratorio di chimica), ja so Zuzou sme nasávali do hlavy už druhý týždeň vysratú štatistiku a Michal študoval, ani neviem presne čo, lebo neviem či nerobil náhodou duálny systém a teraz presne neviem. Zuza sa objavila v knižnici po siedmych mesiacoch, takže je to dost vzácny okamih ( význam tohto slovíčka sa naučila len nedávno ) a to učenie jej išlo veľmi dobre, ale aj spolu s nadávkami. Vrajže som ju tým nakazil ja, ale nedávno mi niekto povedal, že spolu s nadávkami sa zvyšuje aj produktivita práce. Neviem, čo je na tom pravdy. He. Miška tá mala zase iné problémy. Už ju nebavilo prepisovať veci z knižky do zošita a k tomu sa sťažovala na ich školský systém. Michal ten bravúrne čítal stránku za stránkou a prechádzal slovo za slovom a list za listom ( ozaj, Michal diky za podporu pri matike - pomohol si mi. Ale o matike by sa dal spraviť zvlášť blog.). Takže, ja som sa po dvoch týždňoch učenia cítil dosť scvoknutý a prepálený a k atmosfére na druhom leveli prispievalo aj blikajúce svetlo, ktoré dosť hralo na nervy. Inak máme sa všetci fajn a..... ja tu len hosťujem.
Vďaka... juh alebo sever teraz neviem. Ako Jarko Filip vravieval pri hre na klavír.

Lenin ZIJE!!!!

Mily pratele!!!

Tak se po dlouhe dobe ozyvam na nas spolecny blog..... Mam totiz unikatni dukaz, ze Lenin zije!! Ano, doted jsme si vsichni mysleli, ze jediny a jedinecny "Lenin numero DUE" nam vari vyborna jidla v menze na Kohoutove... Ale neni tomu tak!!!...... Vcera na jedne vanocni feste jsem ho spatrila... stal tam , skrome v koutku, s jeho typickou beranici na hlave, a popijel tise cervene vino..... A na dukaz (teda pokud se mi to podari....) prikladam foto... No posudte sami!!!!

Vyhrabal som par fotiek

Tak, dnes som sa prehrabával v mojom telefóne a našiel som tam niektoré erárne fotečky, ktoré som musel šlahnúť hneď na blog. Prvá fotka je ešte z bytu, kde býval Michal a Tomáš a tam ma strašne zaujal tento supervýkonný najmodernejší radiátor. No uznajte, či to vôbec malo dáky význam, montovať to na stenu.

Ďaľšia fotka je z pánsko/dámskych hajzloch, v Mišovej knižnici na Lettere. Personál knižnice vychováva vysokoškolákov, kde majú robiť svoju potrebu. Ale keďže to tam skoro nikto nedodržuje a vyzerá to tam ako v karčme, tak ich asi čoskoro zavrú. Presne tak, ako je to napísané na tom zdrape.

No a aktuálna fotografia z dnes rána, keď nás prišiel navštíviť Mikuláááááš. Zase budeme mať čo jesť, až sa nám zaoblia boky. Hehe.

Vzácna návšteva z Trenta

Tak konečne som sa po dlhom čase dostal na blog a hneď na úvod sa chcem s vami podeliť o zážitky ktoré sme prežili s Oliverom, starým známym géelesákom, ktorý nás prišiel navštíviť z Trenta. Prišiel sem s triedou a počas dvoch dní mali naplánovanú prehliadku celej Florencie. Tak ale klobúk dole, taký nabitý program som už davno nevidel. V deň Oliverovho príchodu mi zazvonil na mobil a prvé čo sme sa dohodli, že kde sa stretneme na pivečku. Tak za pár minút alebo hodín sme už sedeli na Piazza Signorii a vychutnávali sme si malé 5 eurové pivečko. Olivera premohol hlad a k pivečku si dal aj kus pizze. Prehodili sme pár slov, skoro sme pozabíjali dvoch holubov ( pidžonus fiorentinus), ktorí nám stále behali drzo popod nohy. Hajzli florentskí. A samozrejme že Oliver zažil prinajmenšom jeden nálet ponad hlavu . A vrajže mu štrajchol hlavu. No ja stale vravím, že tento druh holuba je dosť odvážny a vyslovene drzí. Potom som musel fičať do menziarne na kohútovej, lebo už som bol hladný ako vždy a Oliver s triedou pokračovali na prehliadku Santa Croce. Páčilo sa mi ako Oliver nadával na svoju učiteľku, že ho nechce nikam púšťať bez dozoru. V podstate si aj slušne zanadával. Heheh. No ale najviac sa mi páčil večer, keď sme sa dohodli so Zuzkou mojou frajerkou (nemohol som napísať Zuzou, lebo by som si ešte čo to vypočul) Tomášom a Davidom, že ho pôjdeme navštívíť na hotel, kde bol aj ubytovaný. Učiteľka ho samozrejme nechcela nikam pustiť tak sme si otvorili nasurovo pivá pred hotelom a dali sme po dvoch. Pospomínali sme na dobre časy na GLS a medzičasom sme sa dozvedeli, že Oliverovi spolužiaci majú prúser ako sviňa. Tak sa spakoval pre istotu aj Oli. A vlastne na druhý deň som sa dozvedel, že tým chalanom našla profka na izbe ilegálny materiál. Hehehe. Mali tam vodku, teda nie vodku ale tie sajrajty zmiešané s vodkou. Dostali návrh na zníženú známku zo správania a bolo. Ale samozrejme Oli sa uchránil tým, že bol s nami von a popíjal pivečko. Ja stále vravím, že oni to s tým chlastom nevedia. Parchanti. No a na druhý deň sme sa ešte stretli u nás na Káve. Oli bol dosť prekvapený s naších jemne stúpajúcich schodov do neba, ba dokonca si ich aj vyfotil, že reku aby som ich na BLOG prilepil. No a ja som pochybil, lebo sme nemali doma ani jedno posrané pivčisko. To kvoli tomu, že sme s Tomášom všetko stiahli deň pred. No a nakoniec Oliver odišiel z Florencie ( aj napriek tomu že bol už treti generálny štrajk dopravy) do Trenta. Ale dohodli sme sa, že niekedy príde sám a to už zaručoval, že to bude zábava ako sa patrí. Bez dozoru.

Exkluzívna spoveď rebela: Chcel by som na to zabudnúť!

Florencia - Bohémsky buržuj narúša budovanie socialistickej vlasti!

Disidentský študent psychológie David Plesník (20) zo Slovenska,brlohu kapitalizmu, odriekol účasť na stretnutí Partito Communista Studentesco, čím sa degradoval na štatút triedneho nepriateľa. 

Salaš žurnál zistil, že dôvod, ktorý uviedol ako príčinu svojej neúčasti bol púhou výhovorkou. "Prší a necítim sa dobre." boli slová, ktoré adresoval funkcionárke strany počas telefonátu hodinu pred dohodnutým stretnutím. Neskôr pre Salaš Žurnál povedal: "Neviem, čo to do mňa vošlo.... Môj spolustolovník Michal D. z veľkovýkrmne u Kohúta ma odhovoril od môjho pôvodne čistého úmyslu. Už jeho výstredný zjav vo mne  vyvolal pochybnosti, avšak strach z neuposlúchnutia jeho nečistých návrhov bol silnejší..." hovorí David s potom na čele. Očividne síce oľutoval svoj prečin, ale minulosť sa zmazať nedá a tak jeho trestom budú nekonečné bezsenné noci, v ktorých mu spoločnosť 
bude robiť len pocit viny. Činné orgány strany Partito Communista Studentesco sa jeho prípadom budú zaoberať na najbližšom Medzinárodnom Zjazde Mládeže Červenej Hviezdy.

...a na zaver mojho jula

florencia uz dnes skoro nepozna jednej slovenskej studentskej duse. balia to tu pomaly vsetci. najskor zobral nohy na plecia marco s kacou, neskor miso a onedlho na to aj myska so zuzou. vydrzali len ti najsilnejsi (dura-cell). vo co mi gou? moje beznadejne potulky po florencii s Radou Starsich prinasaju veelmi vela kreativnych momentov a zazitkov. jeden z takych je aj zaber popri texte. ten obrazok svedci o tom, ze s ubudajucim poctom studentov vo florencii klesa aj kulturna uroven florencie (alebo tak klesam ja??). no ved povedzte, aki normalni ludia by mu este aj ulicu venovali. vas oddany medzinarodny vztahovavec. ps. uz len 4 dni, vydrzat, vydrzat ;) pozdravujem vsetkych (byvalych a terajsich) sprievodcov a sprievodkyne

Lavicovy western :)

Slnko palilo a nahrievalo cervenozlty piesok pokryvajuci pustatinu na divokom zapade, zo zeme salala horucost a v dialave sa pred ocami pod vplyvom tepla vytvarali fatamorgany. Biblioteca Brunelleschi bola vtedy pusta, takmer bez zivota, iba vo vysinach nad tymto vyprahnutym mesteckom lietali supy hladajuc si obzivu. Aj serif vypniklimu uz opustil svoju kancelariu a zanechal Brunelleschi bez ochrany pred zlocineckou klimatizaciou. Nasledoval len ostatnych obyvatelov, ktori postupne poopustali saloony, holicstva, obchody s pistolami, verejny dom, dokonca ani v stajniach nezostalo nic a nikto iny okrem slamy, suchej zltej slamy a par spakov roztrusenych pri stajnovych lavickach.
Niekolko statocnych vsak predsalen malo odvahu zotrvat, nedat sa na utek ako spravili mnohi pred nimi. Marco old beerinhand bol znamy svojou nepoddajnostou, ked islo o hajenie prava (sukromneho ci komercneho), nepoznal kompromisy. Bol v meste cudzincom, prichadzal z Novolitown, kde uz dlho panovalo bezpravie. Marco sa teda vydal hladat spojencov do Brunelleschi. Kachna clothes makerka sem prisla zo Scandicci, job so satami siel dobre, no donutili ju zapliest sa do jednej story ohladom umenia. Dopocula sa, ze v Brunelleschi sa odohravaju podobne story, rozhodla sa preskumat preto aj ona tento pre nu novy teren. Myska loud speech, priekupnicka s praskami a liekmi sa stala legendarnou vdaka svojej muske. Schopna pistolou namierit s milimetrovou presnostou na akukolvek cast tela (anatomiu mala prestudovanu) vedela behom polsekundy nabit a vystrelit. Myska sem prichazala z dediny Pisana ville, vybavit veci, co sa v dedine narozdiel od mesta vybavit nedali. Miguela en voz baja, mexikanca, aj ked by sa pri jeho povode a mene nemuselo zdat, v Brunelleschi povazovali za domaceho. Usadil sa tu totiz uz davnejsie aby zistil nieco o predkoch a najma ich pokladoch pochadzajucich este z Kolumbovych cias. A neutiekla ani Zuzana pippis. Zuzana byvala v nedalekej dedine west ambrogio, pricom obchodovala aj s Novolitown. V Brunelleschi sa chcela skryt pred nastrahami, co na nu cihali v jej dedine. Statisticky jej tiez vychadzalo, ze na ceste do Brunelleschi ju prepadavalo menej banditov. Ona ale okrem ineho prisla do mesta urobit aj spionaz: obehla 5 hotelov aby zistila, kolo z nich malo wifi.
Vsetci tito ludia sa odhodlali celit hrozbe, ktora sa mohla zjavit v ktoromkolvek momente. Nedalo sa spoliehat na to, ze Sleepmaker dodrzi zmluvu a pride na vopred dohodnuty suboj v zjednanom case. Boli v strehu. V absolutnom tichu aj tikot digitalnych hodin znel ako bicia suprava z 80 rokov :). Vzduch by sa dal krajat. Bok po boku stali nastupeni na jednej strane centralneho namestia, na druhej sa kazdu chvilu mohla zjavit obavana Unava the sleepmaker. Strategicky rozostaveni na presne vymerane vzdialenosti od seba (derivacie robila Myska) boli pripraveni zacat strielat. Cakalo sa len na znamenie. Signal prisiel presne o siedmej: Zazvonilo, ako za cias zakladnych a strednych skol, ked zvonenie vyslobodzovalo z nudnych alebo inak nebezpecnych hodin. 5 pustovnici sa nim aj teraz vyslobodili spod nebezpecnstva sleepmakera, co hned isli oslavit do saloona u kohuta. Voda tiekla prudom, Lenin nesetril salatom a pustovnici snovali plany na dalsi den. Kazdy sa snazil vyhrat svoj boj.