Tak konečne som sa po dlhom čase dostal na blog a hneď na úvod sa chcem s vami podeliť o zážitky ktoré sme prežili s Oliverom, starým známym géelesákom, ktorý nás prišiel navštíviť z Trenta. Prišiel sem s triedou a počas dvoch dní mali naplánovanú prehliadku celej Florencie. Tak ale klobúk dole, taký nabitý program som už davno nevidel. V deň Oliverovho príchodu mi zazvonil na mobil a prvé čo sme sa dohodli, že kde sa stretneme na pivečku. Tak za pár minút alebo hodín sme už sedeli na Piazza Signorii a vychutnávali sme si malé 5 eurové pivečko. Olivera premohol hlad a k pivečku si dal aj kus pizze. Prehodili sme pár slov, skoro sme pozabíjali dvoch holubov ( pidžonus fiorentinus), ktorí nám stále behali drzo popod nohy. Hajzli florentskí. A samozrejme že Oliver zažil prinajmenšom jeden nálet ponad hlavu . A vrajže mu štrajchol hlavu. No ja stale vravím, že tento druh holuba je dosť odvážny a vyslovene drzí. Potom som musel fičať do menziarne na kohútovej, lebo už som bol hladný ako vždy a Oliver s triedou pokračovali na prehliadku Santa Croce. Páčilo sa mi ako Oliver nadával na svoju učiteľku, že ho nechce nikam púšťať bez dozoru. V podstate si aj slušne zanadával. Heheh. No ale najviac sa mi páčil večer, keď sme sa dohodli so Zuzkou mojou frajerkou (nemohol som napísať Zuzou, lebo by som si ešte čo to vypočul) Tomášom a Davidom, že ho pôjdeme navštívíť na hotel, kde bol aj ubytovaný. Učiteľka ho samozrejme nechcela nikam pustiť tak sme si otvorili nasurovo pivá pred hotelom a dali sme po dvoch. Pospomínali sme na dobre časy na GLS a medzičasom sme sa dozvedeli, že Oliverovi spolužiaci majú prúser ako sviňa. Tak sa spakoval pre istotu aj Oli. A vlastne na druhý deň som sa dozvedel, že tým chalanom našla profka na izbe ilegálny materiál. Hehehe. Mali tam vodku, teda nie vodku ale tie sajrajty zmiešané s vodkou. Dostali návrh na zníženú známku zo správania a bolo. Ale samozrejme Oli sa uchránil tým, že bol s nami von a popíjal pivečko. Ja stále vravím, že oni to s tým chlastom nevedia. Parchanti. No a na druhý deň sme sa ešte stretli u nás na Káve. Oli bol dosť prekvapený s naších jemne stúpajúcich schodov do neba, ba dokonca si ich aj vyfotil, že reku aby som ich na BLOG prilepil. No a ja som pochybil, lebo sme nemali doma ani jedno posrané pivčisko. 
To kvoli tomu, že sme s Tomášom všetko stiahli deň pred. No a nakoniec Oliver odišiel z Florencie ( aj napriek tomu že bol už treti generálny štrajk dopravy) do Trenta. Ale dohodli sme sa, že niekedy príde sám a to už zaručoval, že to bude zábava ako sa patrí. Bez dozoru.
Salaš žurnál zistil, že dôvod, ktorý uviedol ako príčinu svojej neúčasti bol púhou výhovorkou. "Prší a necítim sa dobre." boli slová, ktoré adresoval funkcionárke strany počas telefonátu hodinu pred dohodnutým stretnutím. Neskôr pre Salaš Žurnál povedal: "Neviem, čo to do mňa vošlo.... Môj spolustolovník Michal D. z veľkovýkrmne u Kohúta ma odhovoril od môjho pôvodne čistého úmyslu. Už jeho výstredný zjav vo mne vyvolal pochybnosti, avšak strach z neuposlúchnutia jeho nečistých návrhov bol silnejší..." hovorí David s potom na čele. Očividne síce oľutoval svoj prečin, ale minulosť sa zmazať nedá a tak jeho trestom budú nekonečné bezsenné noci, v ktorých mu spoločnosť
bude robiť len pocit viny. Činné orgány strany Partito Communista Studentesco sa jeho prípadom budú zaoberať na najbližšom Medzinárodnom Zjazde Mládeže Červenej Hviezdy.
.jpg)
florencia uz dnes skoro nepozna jednej slovenskej studentskej duse. balia to tu pomaly vsetci. najskor zobral nohy na plecia marco s kacou, neskor miso a onedlho na to aj myska so zuzou. vydrzali len ti najsilnejsi (dura-cell). vo co mi gou? moje beznadejne potulky po florencii s Radou Starsich prinasaju veelmi vela kreativnych momentov a zazitkov. jeden z takych je aj zaber popri texte. ten obrazok svedci o tom, ze s ubudajucim poctom studentov vo florencii klesa aj kulturna uroven florencie (alebo tak klesam ja??). no ved povedzte, aki normalni ludia by mu este aj ulicu venovali. vas oddany medzinarodny vztahovavec. ps. uz len 4 dni, vydrzat, vydrzat ;) pozdravujem vsetkych (byvalych a terajsich) sprievodcov a sprievodkyne
Slnko palilo a nahrievalo cervenozlty piesok pokryvajuci pustatinu na divokom zapade, zo zeme salala horucost a v dialave sa pred ocami pod vplyvom tepla vytvarali fatamorgany. Biblioteca Brunelleschi bola vtedy pusta, takmer bez zivota, iba vo vysinach nad tymto vyprahnutym mesteckom lietali supy hladajuc si obzivu. Aj serif vypniklimu uz opustil svoju kancelariu a zanechal Brunelleschi bez ochrany pred zlocineckou klimatizaciou. Nasledoval len ostatnych obyvatelov, ktori postupne poopustali saloony, holicstva, obchody s pistolami, verejny dom, dokonca ani v stajniach nezostalo nic a nikto iny okrem slamy, suchej zltej slamy a par spakov roztrusenych pri stajnovych lavickach.
Niekolko statocnych vsak predsalen malo odvahu zotrvat, nedat sa na utek ako spravili mnohi pred nimi. Marco old beerinhand bol znamy svojou nepoddajnostou, ked islo o hajenie prava (sukromneho ci komercneho), nepoznal kompromisy. Bol v meste cudzincom, prichadzal z Novolitown, kde uz dlho panovalo bezpravie. Marco sa teda vydal hladat spojencov do Brunelleschi. Kachna clothes makerka sem prisla zo Scandicci, job so satami siel dobre, no donutili ju zapliest sa do jednej story ohladom umenia. Dopocula sa, ze v Brunelleschi sa odohravaju podobne story, rozhodla sa preskumat preto aj ona tento pre nu novy teren. Myska loud speech, priekupnicka s praskami a liekmi sa stala legendarnou vdaka svojej muske. Schopna pistolou namierit s milimetrovou presnostou na akukolvek cast tela (anatomiu mala prestudovanu) vedela behom polsekundy nabit a vystrelit. Myska sem prichazala z dediny Pisana ville, vybavit veci, co sa v dedine narozdiel od mesta vybavit nedali. Miguela en voz baja, mexikanca, aj ked by sa pri jeho povode a mene nemuselo zdat, v Brunelleschi povazovali za domaceho. Usadil sa tu totiz uz davnejsie aby zistil nieco o predkoch a najma ich pokladoch pochadzajucich este z Kolumbovych cias. A neutiekla ani Zuzana pippis. Zuzana byvala v nedalekej dedine west ambrogio, pricom obchodovala aj s Novolitown. V Brunelleschi sa chcela skryt pred nastrahami, co na nu cihali v jej dedine. Statisticky jej tiez vychadzalo, ze na ceste do Brunelleschi ju prepadavalo menej banditov. Ona ale okrem ineho prisla do mesta urobit aj spionaz: obehla 5 hotelov aby zistila, kolo z nich malo wifi.
Vsetci tito ludia sa odhodlali celit hrozbe, ktora sa mohla zjavit v ktoromkolvek momente. Nedalo sa spoliehat na to, ze Sleepmaker dodrzi zmluvu a pride na vopred dohodnuty suboj v zjednanom case. Boli v strehu. V absolutnom tichu aj tikot digitalnych hodin znel ako bicia suprava z 80 rokov :). Vzduch by sa dal krajat. Bok po boku stali nastupeni na jednej strane centralneho namestia, na druhej sa kazdu chvilu mohla zjavit obavana Unava the sleepmaker. Strategicky rozostaveni na presne vymerane vzdialenosti od seba (derivacie robila Myska) boli pripraveni zacat strielat. Cakalo sa len na znamenie. Signal prisiel presne o siedmej: Zazvonilo, ako za cias zakladnych a strednych skol, ked zvonenie vyslobodzovalo z nudnych alebo inak nebezpecnych hodin. 5 pustovnici sa nim aj teraz vyslobodili spod nebezpecnstva sleepmakera, co hned isli oslavit do saloona u kohuta. Voda tiekla prudom, Lenin nesetril salatom a pustovnici snovali plany na dalsi den. Kazdy sa snazil vyhrat svoj boj.
Bola hlboka noc, mesiac len chvilami unikal zavoju oblakov prenasledujucich ho na sinavej oblohe, hvizdajuci vietor pohraval sa s listim na konaroch, medzi vetvami preletovali netopiere. Ticho noci iba kde tu prerusilo zahukanie sovy a zavyjajuce psy, ich prenikave vytie sa rozliehalo po celom okoli. Z hmly sa pod stromom, ktoreho tien sa zahadne vlnil a mihotal, vynarala telefonna budka. Tej noci, zdalo sa, nebola ina moznost, jedinym vychodiskom bol telefonat z nej. Jainehilda, princezna zo vzdialeneho kralovstva Barceloniandie nabrala odvahu a napriek tuseniu, ze ju z tmy sledovali ciesi oci, vosla dnu. V tomto malom, klaustrofobickom priestore, opradenom súknami uz po dlhe roky pradenymi pavukmi cihajucimi na svoju korist, vsak sa len vystupnoval pocit bezradnosti. Mince, v tme strativsie svoj typicky lesk, nepasovali do zapraseneho telefonneho aparatu. Jainehilda uz stracala svoju nadej, ked tu uzrela akesi blikajuce svetielko. (zeby osramova ziarovka v niekoho kuchyni?).. a teraz ten stredovek:)
Luce svetla odrazajuce sa od vylestenych, nalakovanych a ekologickymi materialmi osetrenych mecov, co pretinali ciernotu noci, ohlasovali prichod 2 rytierov: Tomartus a Michelancelot hnali svoje majestatne kone vpred, aby vcas dorazili na miesto. Zostavalo dufat, ze oni najdu sposob, ako mince do automatu narvat.
Vyzvali odvazne a hrdo automat na suboj, aj ked vopred vobec nebolo jasne, kto z neho vzide ako vitaz a kto ako porazeny. Telefonne sluchadlo sa zmietalo zo strany na stranu, uhybalo neuprosnym uderom rytierov, marne sa snaziacim silou ci umom natlacit dukaty dnu. Tvrdy suboj ich napokon vycerpal a prinutil vratit sa na ich hojdacich konikoch do zamku, bez splnenia poslania, s ktorym do budkolandu isli.
Esteze bol Alex na nete a mu to mohla Jaine vsetko, co potrebovala napisat na Messenger. Doteraz tam vsak ta budka stoji, zahalena ruskom temnoty a tajomstva.
V historii sa daju na zaklade roznych kriterii rozlysit mnohe obdobia. Su to vyznamne udalosti, ktore symbolicky definuju prechod z jedneho obdobia do ineho. Naozaj symbolicky, lebo vieme, ze premena, prechod z jedneho do druheho stavu je vysledkom dlhodobeho procesu ktory mohol (ale vobec nemusel) dosiahnut vrchol prave v danom bode (G). (ak tam vidite v zatvorke pismeno „G“, ktore tam inac nie je, ak ste mali kucerave myslienky pri vyrazoch ako vrchol ci prechod do druheho stavu, netrapte sa, to je v pohode, to je iba Freud :).
Nedavno sa stala skutocnostou taka vec, ktora sa svojou dolezitostou na salasi hadam vyrovna tym vrcholom, o korych som pred chvilou hovoril. Neviem sice, ci zrovna je vysledkom procesu premeny spolocnosti, no ak by nebola, tak o to je to este revolucnejsie. (citite to vzrusenie?:) Vale, viem, ze nie vsetci maju radi predohry, tak skusim ist priamo na vec a vytasim to, vyjdem s tym von: Marco spravil pravo!!!
Rad by som podal navrh na vyhlasenie salasnickeho sviatku na den 5. jun. Dalej si myslim, ze s pomocou tychto datumov by sa mohla urobit aj periodizacia, primarne by sa dali rozoznat obdobia: predtym, nez Zuza spravila matiku; nasleduje medziobdobie: predtym, nez Marco spravil pravo a potom, co Zuza spravila matiku. Teraz zijeme v ere: potom, co Marco spravil pravo. Vyhlsaujem tiez sutaz o najlepsi nazov pre kazde obdobie. Hlavnou cenou je teglik plny mineralky, nacapovany v sodexho, s tym, ze teglik si vyherca moze po dopiti mineralky ponechat. Kto by ho nechcel? :) A specialna cena: jogurt s prichutou pera/pear, pripominam, ze jogurt obsahuje aj duzinu!
Takto to vyzera, ked sa vela ucime, potom nam preskakuje a po dlhsom case napiseme nieco aj sem. Dakujeme divakom za pochopenie.
A nejake ponaucenie na koniec? Lepsie cestoviny nalozene na tanieri ako krevety napisane na papieri. hehe, priam hlbokomyselne :)))
.jpg)
