salas park videjo

no,casu ste uz mali dost,ti co hadali hadali,ti co nie,tu je spravna odpoved...:)

hadanka na salasi :)

1- iva
2- marco
3- miso
4- zuza KE
5- miska
6- zuza BA
7- david
8- katka
9- tomas

a teraz uz len staci priradit cislo k pismenku...
bafte sa ;)
p.s.: som zvedava,ci sa kazdy trafi :)

Stvrtok. Krasny to den! Najma pocas skuskoveho. 24 hodin pred piatkom naplnajucich nas sladkym ocakavanim piatnajsieho podvecera. Avsak dnesny vecer je vsak okoreneny spolocensky i gastronomicky - na Via dei Bardi sa z Pariza vratili Zuzy, tiez nas poctili navstevou Peta a Simca z Bolone, hlavny baca Marco nam vyrazil dych kvalitnym gulasom a Zuza mrtnym ovocnym kolacikom. Monetinove pivo tieklo prudom, spievali sme Beatles, Paru, Red Hot Chilli Peppers a ine mnamky (tymto srdecne pozdravujem pani Silenzio a z celeho srdca dufam ze nasu kulturnu vlozku zobrala s humorom). Objavili sa aj take hviezdy slovenskeho showbusinessu ako Zlatica Puskarova, Monika Benova,ci Mariana Durianova, nastastie len vo forme fotografii v niekolkych nemenovanych bulvarnych platkoch (Markiza, Emma). Z tych sme sa okrem ineho dozvedeli, ako ulovit prachaca, ci ako co najrychlejsie schudnut do plaviek. Zuza nam hned aj ukazala ako by sme v nich vyzerali, keby nas kreslili Trey Parker a Matt Stone - nakoniec doslo na kazdeho a tak sa zrodila unikatna kolekcia portretov v style South Park.

Príhoda zo 14-ky (Breda Mrenarini Bus)

Dnes som sa vybral z menziarne plniť na sto percent moje plány. Musel som ísť odovzdať Libretto, čo je dosť veľká udalosť. Musel som sa proste s tou zasratou malou modrou knižkou po tri a pol roku rozlúčiť. Na sekretariáte bolo samozrejme tri p..e ľudí, ale odsýpalo to poriadne rýchlo, lebo posilnili personál o jedného človeka-úradníka. No a zároveň mi aj odsúhlasili tému na moju Tesi. Neskôr som sa mal dopraviť do biblioteky na lettere, tak som nastúpil na autobus číslo 14, ktorý bol brutálne narvaný. Nastúpil som regulérne cez predné dvere a necvakol som si ani lístok, lebo som sa nedostal k cvakmašine. Až na druhej zastávke sa udiala jedna vec, na ktorú asi tak ľahko nezabudnem a asi nikdy nepochopím. Jeden pán, čo stál ticho vedľa mňa sa začal triasť a určite bol celý dáky preľaknutý a mal obrovské obavy z toho, že nevystúpy. Jeden krok ho delil od toho, aby vystúpil ilegálne cez predné dvere ( pozn.autora: jeden malý krok a mohol kľudne vystúpiť) a aj napriek tomu sa snažil prervať cez celý zástup ľudí k stredným legálnym únikovým dverám. No keď zbadal, že sa mu to nepodarí a po stovkách Lei scende, Lei scende, Lei scende bol jeho pokus neúspešný, spýtal sa vodiča, či nemôže výstúpiť cez predné dvere. Ten mu na to odpovedal samozrejme pozitívne. Ľudiaaaa, to ste mali vidieť ako tomu chlapovi padol kameň zo srdca. Normálne si vydýchol a urobil ten zasratý krok vpred a vystúpil. Bol fakt rád, že mu to ten vodič proste povolil. Zlatý to Ataf. No ako som to vnímal ja, a aké nadávky a myšlienky mi vtedy blúdili hlavou, to radšej nebudem písať. Čo nervičkyyy z ATAFU????

Na salaši...pohoda

Jedného večera, keď som Katke nastrúhal asi 30 ceruziek naraz, neodolal som a zaspomínal som si na školské časy zo základky. Tak toto je výsledok nostalgických pochodov v mojej hlave. Obrázok zachytáva obyčajný, taký netradičný salaš. Ale ten objekt, ktorý sa nachádza pred domčekom, što to je, tak to vám neviem vysvetliť ani ja. Možno to mala byť ovca. Neviem. Ale červené vínko som nezradil a zakomponoval som ho na stôl. A čudujem sa, že ako sa tá stolička v tom kopci môže udržať. Ale celé to je na hovno. No koment. Za toto by som asi dostal pätorku.

Nedela -obed u Zuzy

Slepačiu polievočku s vareným kuriatkom sme sežrali ale aj pečenô marínovanô kurča . A k tomu sme sa aj zemákmi dotlačili a ešte aj zo štrúdle sme si dali. Lentilky požrali. Aj polievku do vína mišovi som nalial a Katka podbradník nainštalovala bo do divadla neskôr išla. Ďakujeme za nedeľný obed. Mňamy mňam.

V prípade požiaru to tam riadi Ironlady Ferronato.

No tak toto som musel zdokumentovať na druhom poschodi budovy D6 v Novoli, kde som si bol vybavovať tesi. Naša bývala profka s modrými tieňami na očiach a so super kľudnou povahou to tam v prípade požiaru riadi. Neviem si to tam predstaviť, aká panika by to bola. Pamätám si, raz som bol u nej v kabinete na skúške a potom, čo jej dvadsiaty krát zazvonil telefón (pevná linka) tak sa brutálne nasrala, postavila sa zo stoličky a z celej sily odsunula stôl a vytrhla telefón aj s káblom od internetu zo zásuvky.Vtedy som dostal k ironlady na 5 minút rešpekt. Lebo vidieť ju v akcii je sila.

Ďalšie foto z cvokhausu

Na hornej fotke je zaznamenaný druhý level cvokhausu. Naľavo je zadumana Miška a napravo to je bez komentára. Milion tristotisic papierov.

SALAS vo FIRENZE 2004-2008 II.

Pre velke mnozstvo foto,som sa rozhodla urobit este jedno video.Sorry za kvalitu niektorych fotiek,ale v niektorych situaciach je po ruke len mobil:)
takze,este trochu nostalgie...

SALAS vo FIRENZE 2004-2008...

Fotodokumentacia k PIGIONOM

Tieto kusky som zachytila niekde na balkone v gallerii uffizi...kochajte sa!!!

Pigionus Fiorentinus Turbo Náletuš

Poznávate tohoto tvora ??? Hovoríte si že obyčajný holub.
Ja zase vravím, že nie až tak v pohodičke druh holuba, ktorého sme už pred pár rokmi nazvali podľa jeho unikátneho sídla a hniezdiska Florencie. Predstavujem vám nie obyčajného holuba: PIGIONUS FIORENTINUS.
Tento druh holuba sa vyskytuje výlučne len v našom meste a obsiera rad radom ulice a tak ešte viac prispieva k smradu v tomto meste. Chcel by som troška priblížiť jeho správanie sa a hlavné charakteristiky. Vzhľad: Keď sa to tak vezme tak skoro ako každý piaty obyvateľ florencie- ulízaná hlava ako taliani keď si drbnú na vlasy gel. Dosť veľký zobák, aby sa mohol dostatočne nažrať a aby sa s ním v budúcnosti naučil zbierať aj špaky od cigariet. Oči vypúlené a rozgniavené ako väčšina talanov.A samozrejmosťou je našuchorené perie, ktoré nestriasajú ani v lete-ako podaktorí fiorentini. Niekedy, sa vám možno naskytne príležitosť, keď stretnete vytunených jedincov ako napríklad: holuby bez tzv. členkov, bez nohy, bez krídla, alebo majú na hlave osekané perie ba dokonca holuby pankáčí s čírami. Ďalej sú to jedinci anorektici alebo brutálne nasračky pribrané druhy. Aj takých som videl. No ale samozrejme tento text som nevytvoril len preto, aby som tu opisoval vzhľad tohoto operenca. Chcel som sa hlavne vyjadriť k ich správaniu. DRZOSŤ je asi na prvom mieste. Hajzli špinavý to sú a asi nezmením nikdy tento názor. Robia stále len tie ich posraté nálety ponad hlavy turistov a podotýkam raz im to nevyjde. Ich mozog sa riadi podľa teórie: načo by som vzlietol-radšej budem rýchlejšie behať až kým ma niekto neskopne z cesty. Pravdu povediac holub fiorentinus minimalizuje takmer na nulu používanie krídel. To je asi taka hlavná črta. To hovado bude radšej vyčkávať až do poslednej chvíle a až kým ho smrť neohrozí tak len vtedy vzlietne a aj to na nie dlhé vzdialenosti. Ich hlavná zábavka, ktorú som odpozoroval za tie roky je hra na BOMBERMANOV-Domy vo Florencii sú perfektne navrhnuté pre život pigionusa fiorentinusa, kde tento druh hniezdi. Oni si proste len tak sedia na tých vysokých podstrešných drevených trámoch a čakajú na okoloidúcich, kedy ich oserú a potom sa určite tí hajzli ujebávajú pod strechami, kde ich nie je ani poriadne vidno. To by bolo asi všetko.